Zobrazenie zdroja stránky Krvná skupina

'''Krvná skupina''' alebo '''krvný typ''' je charakteristika vlastností [[červená krvinka|červených krviniek]] v [[krv]]i jedinca, resp. [[Sacharidy|sacharidov]] a [[bielkovina|bielkovín]] na ich bunkovej membráne. Najdôležitejšie klasifikácie pre opis ľudských krvných skupín sú '''A, B, 0''' a '''Rhesus faktor''' (Rh faktor). Známych je aj približne ďalších 50 systémov krvných typov. Často sú však menej významné ako AB0 a Rh.

Krvná skupina je určená [[antigén]]mi na povrchu červených krviniek. Niektoré antigény sú čisté bielkoviny, iné tvoria bielkoviny s [[polysacharid]]mi. Neprítomnosť niektorého z týchto znakov spôsobuje prirodzenú produkciu príslušných [[protilátka|protilátok]] (pozri [[Krvná skupina#Krvné typy AB0|nižšie]]).

[[Transfúzia krvi]] neidentickej krvnej skupiny by viedla k okamžitej imunologickej reakcii – zhlukovaniu a rozpadu krviniek darovanej krvi. Darovaná krv by bola organizmom odmietnutá a výsledný produkt chemickej reakcie by spôsobil akútne zdravotné problémy, ktoré by mohli viesť až k [[anémia|hemolytickej anémii]], [[zlyhaniu obličiek]], [[šok (medicína)|šoku]] a [[smrť|smrti]].

== Krvné typy AB0 ==
[[Súbor:Bloodtype 0 negative.jpg|thumb|right|Test na krvnú skupinu 0-]]
[[Súbor:Bloodtype A negative.jpg|thumb|right|Test na krvnú skupinu A-]]

Najvýznamnejšie kritérium pre rozdelenie krvi do skupín je tzv. ''AB0 systém''. Ľudská krv sa rozlišuje podľa prítomnosti antigénov A a B:

* krv typu A obsahuje antigén A a protilátky anti-B
* krv typu B obsahuje antigén B a protilátky anti-A
* krv typu AB obsahuje antigény A i B a neobsahuje protilátky anti-A ani anti-B
* krv typu 0 neobsahuje antigény A ani B a obsahuje protilátky anti-A i anti-B

Na svete je najčastejší krvný typ 0, ale v niektorých oblastiach (napr. v [[Švédsko|Švédsku]] a [[Nórsko|Nórsku]], ale aj na [[Slovensko|Slovensku]]) je najbežnejší typ A. Typ AB sa vyskytuje najmenej. Existujú určité regionálne a [[ľudská rasa|rasové]] rozdelenia ľudskej krvi podľa prítomnosti antigénov AB0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = O'Neil
  | meno = Dennis
  | odkaz na autora = 
  | titul = Distribution of Blood Types
  | url = http://anthro.palomar.edu/vary/vary_3.htm
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 1.2.2009
  | dátum prístupu = 4.8.2009
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20061116042552/http://anthro.palomar.edu/vary/vary_3.htm
  | dátum archivácie = 2006-11-16
  }}</ref>. Podľa Národnej transfúznej služby SR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Čo sú krvné skupiny
  | url = http://www.ntssr.sk/zaujimavosti/3/co-su-krvne-skupiny
  | vydavateľ = Národná transfúzna služba SR
  | dátum aktualizácie =
  | dátum prístupu = 26.2.2017
}}</ref> je podiel krvných skupín na Slovensku nasledujúci: 42 % populácie má skupinu A, 38 % skupinu 0, 13 % skupinu B a 7 % populácie má krvnú skupinu AB.

Presný dôvod, prečo si ľudský organizmus vytvára protilátky k antigénu, s ktorým sa nikdy nestretol, nie je vedecky opísaný. Vedci predpokladajú, že určité [[baktérie|bakteriálne]] antigény sú rovnaké pri [[glykoproteín|glykoproteínoch]] A aj B a protilátky vytvorené proti týmto baktériám reagujú s krvou cudzieho typu.

Antigény AB0 sa nevyskytujú len na červených krvinkách, ale aj v iných tkanivách ([[pečeň]], [[Oblička|obličky]], [[pľúca]]). Okrem iného tiež ovplyvňujú krvácanie a zrážanie krvi.

=== Dedičnosť ===
Krvné skupiny sa dedia po obidvoch rodičoch. Typ krvi je určený jediným [[gén]]om s tromi [[alela]]mi: ''i'', ''I<sup>A</sup>'' a ''I<sup>B</sup>''. Gén kóduje [[enzým]] [[glykosyltransferáza|glykosyltransferázu]], ktorý mení sacharidy antigénov na povrchu červených krviniek. Gén sa nachádza na dlhom ramene deviateho [[chromozóm]]u (9q34).

Alela ''I<sup>A</sup>'' zodpovedá typu A, ''I<sup>B</sup>'' zodpovedá typu B a ''i'' zodpovedá typu 0. ''I<sup>A</sup>'' a ''I<sup>B</sup>'' sú dominantné nad ''i'', takže ľudia s alelami ''ii'' majú typ 0, ľudia s alelami ''I<sup>A</sup>I<sup>A</sup>'' alebo ''I<sup>A</sup>i'' majú typ A a ľudia s alelami ''I<sup>B</sup>I<sup>B</sup>'' alebo ''I<sup>B</sup>i'' majú typ B. Ľudia s alelami ''I<sup>A</sup>I<sup>B</sup>'' majú obidva fenotypy, pretože A a B sú [[kodominancia|kodominantné]]. Preto je pre rodiča s krvným typom AB prakticky nemožné mať dieťa s typom 0 (ale nie je to priamym dôkazom, že dieťa nie je jeho).

Evoluční biológovia prijímajú teóriu, že alela ''I<sup>A</sup>'' sa vyvinula ako prvá. Nasledovala alela ''i'', na čo stačilo odstránenie jediného nukleotidu, čo ostatné nukleotidy posunulo. Ako posledná sa objavila alela ''I<sup>B</sup>''. Tejto chronológii tiež zodpovedá zastúpenie krvných typov vo svete. Je tiež konzistentná s všeobecne prijímanými presunmi populácie a prevládajúcimi krvnými typmi v rôznych častiach sveta. Napríklad typ B je veľmi častý v ázijských populáciách, ale nie priveľmi častý v európskych.

{| class="wikitable" style="width: 32em"
|+'''Dedičnosť krvných skupín'''
! style="width: 24%;" | Matka\Otec
! style="width: 19%" | 0
! style="width: 19%" | A
! style="width: 19%" | B
! style="width: 19%" | AB
|- align="center"
! 0
| 0 || 0, A || 0, B || A, B
|- align="center"
! A
| 0, A || 0, A || 0, A, B, AB || A, B, AB
|- align="center"
! B
| 0, B || 0, A, B, AB || 0, B || A, B, AB
|- align="center"
! AB
| A, B || A, B, AB || A, B, AB || A, B, AB
|}

=== História objavu ===
Objav krvných skupín '''AB0''' sa všeobecne pripisuje [[Viedeň|viedenskému]] vedcovi [[Karl Landsteiner|Karlovi Landsteinerovi]], ktorý v roku [[1901]] objavil tri krvné skupiny A, B a C (dnešné A, B a 0). Za tento objav dostal v roku [[1930]] [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu]]. V roku [[1921]] však americká lekárska komisia dala prednosť [[Jan Janský|Janskému]], ktorý síce krvné skupiny objavil neskôr, ale na rozdiel od Landsteinera všetky 4.

V roku [[1902]] opísali [[Rakúsko|rakúski]] vedci A. van Descatello a A. Sturli krvnú skupinu AB ako „výnimku z Landsteinerovho pravidla“.

V roku [[1907]] nezávisle od nich opísal český [[psychiater]] [[Jan Janský]] štvrtú krvnú skupinu, ktorá obsahuje znaky A i B. Janský používal označenie skupín I, II, III a IV.

Nezávisle od Janského opísal v roku [[1910]] štyri krvné skupiny [[Spojené štáty americké|Američan]] [[William Lorenzo Moss]]. Použil tiež označenie [[rímske číslice|rímskymi číslicami]] I – IV, ale v opačnom poradí ako Janský.

V tridsiatych rokoch 20. storočia sa zjednotilo označovanie krvných typov A, B, AB a 0 (podľa označenia Landsteinera). V niektorých jazykoch (o. i. v [[angličtina|angličtine]], [[španielčina|španielčine]] alebo [[francúzština|francúzštine]]) sa používa zápis AB0 s písmenom 0, v iných (napr. v [[slovenčina|slovenčine]], [[čeština|češtine]] alebo [[nemčina|nemčine]]) zápis AB0 s nulou. [[Svetová zdravotnícka organizácia]] vo svojich anglických materiáloch používa zápis AB0.

== Rhesus (Rh) faktor ==
Druhý významný krvný typ rozlišujúci krv podľa tzv. Rhesus faktora (skrátene Rh faktora) opísali Karl Landsteiner a [[Alexander Weiner]] v roku [[1940]]. Rh faktor je pomenovaný podľa makakov ''[[Macaca mulatta]]'' (anglicky ''Rhesus Macaque''), u ktorých ho Landsteiner a Weiner objavili.

Rh faktor spôsobuje skupina zhruba 40 antigénov, ale najvýznačnejších je päť antigénov uložených na troch génoch:
* antigén C: genotypy CC alebo Cc
* antigén c: genotyp cc
* antigén D: genotypy DD alebo Dd
* antigén E: genotypy EE alebo Ee
* antigén e: genotyp ee

Najsilnejší je antigén D; keď je antigén D prítomný na povrchu červených krviniek, krv sa označuje Rh+, v opačnom prípade Rh−. Najčastejšie je označenie Rh faktora spojené s typom AB0 a zapisuje sa napr. ako A−. Ľudia s krvou bez antigénu D nemôžu prijímať krv Rh+, pretože by si proti antigénu D vytvorili protilátky a darovanú krv by neprijali – nastala by [[hemolytická reakcia]].

Reakcia na prítomnosť antigénu D je príčinou tzv. [[hemolytická choroba novorodencov|hemolytickej choroby novorodencov]]. Tá sa môže prejaviť v tele matky s krvou Rh−, ktorá už [[pôrod|porodila]] dieťa s Rh+ otcom (a toto dieťa malo Rh+) alebo dostala transfúziu krvi Rh+. V jej tele sú už vytvorené protilátky anti-D, ktoré môžu ohroziť nový [[Plod (medicína)|plod]]. V minulosti neriešiteľná situácia (dochádzalo k úmrtiam ďalších detí) sa dnes rieši veľmi jednoducho – injekčným podaním antiglobulínu matke po pôrode. Deti s Rh+ narodené matke s Rh- potom majú po narodení iba menšie komplikácie vo forme [[novorodenecká žltačka|novorodeneckej žltačky]].

=== Výskyt Rh faktora v rôznych populáciách ===
Genetické informácie ovplyvňujúce Rh faktor sa líšia podľa populácie. Nižšie uvedená tabuľka zobrazuje predpokladaný výskyt Rh typov krvi založenú na výskyte príslušných genotypov v populácii.

{| class="wikitable"
|- 
! populácia !! Rh(D)− !! Rh(D)+
|-
| európsky pôvod || 16 % || 84 %
|-
| africký pôvod || 0,9 % || 99,1 %
|-
| neeurópsky, neafrický || 0,1 % || 99,9 %
|}

Z tabuľky vyplýva, že pre ľudí s krvou Rh− je riskantné cestovať do iných častí sveta, kde sú zásoby krvi Rh− malé (obzvlášť vo východnej Ázii). Preto by mali transfúzne stanice v týchto oblastiach podporovať [[darovanie krvi|darcov krvi]] európskeho pôvodu. 

<br />

== Možnosti transfúzie krvi ==
V slovenskej populácii je najčastejšia krvná skupina A (42 % populácie) potom skupina 0 (38 %), B (13 %) a AB (7 %). Zhruba 85 % slovenskej populácie je Rh pozitívnych.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Sviteková
  | meno = Klára 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Krvné skupiny 
  | url =http://www.ntssr.sk/nts/index.php?option=com_content&task=view&id=50&Itemid=30
  | vydavateľ = Národná transfúzna služba SR
  | dátum vydania = 12.9.2005
  | dátum aktualizácie =
  | dátum prístupu = 4.8.2009
}}</ref>

Pri transfúzii červených krviniek je životne dôležité použiť krvnú skupinu, ktorá príjemcu nepoškodí. Nasledujúca tabuľka ukazuje povolené kombinácie krvi darcu a príjemcu.
{{clear}}
{| class="wikitable"
|+ '''Tabuľka kompatibility červených krviniek'''
! rowspan="2" | príjemca
! colspan="8" align="center" | darca
|- align="center"
| style="width: 2.5em" | 0−
| style="width: 2.5em" | 0+
| style="width: 2.5em" | B− 
| style="width: 2.5em" | B+
| style="width: 2.5em" | A−
| style="width: 2.5em" | A+
| style="width: 2.5em" | AB−
| style="width: 2.5em" | AB+
|- align="center"
| style="background:#EFEFEF"| AB+ || * || * || * || * || * || * || * || *
|- align="center"
| style="background:#EFEFEF"| AB− || * ||   || * ||   || * ||   || * ||
|- align="center"
| style="background:#EFEFEF"| A+  || * || * ||   ||   || * || * ||   ||
|- align="center"
| style="background:#EFEFEF"| A−  || * ||   ||   ||   || * ||   ||   ||
|- align="center"
| style="background:#EFEFEF"| B+  || * || * || * || * ||   ||   ||   ||
|- align="center"
| style="background:#EFEFEF"| B−  || * ||   || * ||   ||   ||   ||   ||
|- align="center"
| style="background:#EFEFEF"| 0+  || * || * ||   ||   ||   ||   ||   ||
|- align="center"
| style="background:#EFEFEF"| 0−  || * ||   ||   ||   ||   ||   ||   ||
|}

Tabuľka názorne ukazuje, že príjemca s krvnou skupinou AB+ môže dostať červené krvinky akéhokoľvek darcu, preto sa mu tiež hovorí ''univerzálny príjemca''. Naopak červené krvinky skupiny 0− môžu byť darované všetkým príjemcom, ide o ''univerzálneho darcu''.
 
{| class="wikitable"
|+ '''Tabuľka kompatibility krvnej plazmy'''
! krvná skupina príjemcu !!  darca  musí byť
|- align="center"
| AB || 0, A, B alebo AB
|- align="center"
| A || A alebo 0
|- align="center"
| B || B alebo 0
|- align="center"
| 0 || 0
|}
Kompatibilita krvnej plazmy je určená protilátkami, ktoré obsahuje. Krvná plazma krvi skupiny 0, neobsahuje anti-A ani anti-B protilátky, preto ju môže dostať každý príjemca.

== Ďalšie systémy krvných typov ==
Okrem vyššie uvedených dvoch najvýznačnejších krvných typov je známych okolo 50 ďalších. Ich antigény sa vyskytujú v krvi spolu s antigénmi AB0 a D – krv je teda presnejšie opísaná napr. ako ''A Rh− ccee K−''.

* ''Diego'' pozitívnu krv majú iba niektoré skupiny obyvateľov [[Východná Ázia|Východnej Ázie]] a [[Amerika|americkí]] [[Indiáni]]
* ''Duffy'' negatívna krv je čiastočne imúnna voči [[malária|malárii]]
* ''Fisherov systém'' upresňuje pomerne zložitý Rh faktor, ktorý môže byť zapríčinený výskytom jedného z troch génov C/c, D/d a E/e na chromozóme 1

Ďalšie systémy krvných typov nie sú významné pri transfúziách krvi, ale majú význam pri [[forenzná analýza|forenznej analýze]], napríklad pri určovaní páchateľov [[trestný čin|trestných činov]].

== Pozri aj ==
* [[krv]]
* [[darovanie krvi]]
* [[transfúzia krvi]]

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Krevní skupina|4215945}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.bloodbook.com/type-sys.html Zoznam systémov krvných typov] {{eng icon}}
* [https://www.mamickovo.sk/files/obrazky/tehotenstvo/krvne-skupiny/kombinacie-krvnych-skupin-otec-matka.webp Dedičnosť krvných skupín] (grafické znázornenie)

{{Krv}}

[[Kategória:Krv]]
[[Kategória:Hematológia]]