Krymská platforma
Krymská platforma (ang. Crimea Platform, ukr. Кримська платформа, krymskotatársky: Qırım platforması) je medzinárodný konzultačný a koordinačný formát spolupráce medzinárodných partnerov Ukrajiny s cieľom čeliť dopadom a hrozbám dočasnej okupácie Krymu Ruskou federáciou a hľadať riešenie návratu polostrova pod kontrolu Ukrajiny.[1] Vznikla v roku 2021.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Vytvorenie Krymskej platformy inicioval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jej koncept v roku 2020 pripravilo Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny.[2] Na 75. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v septembri 2020 Zelenskyj vyzval členské štáty, aby sa k vytvoreniu platformy pripojili.[3]
Oblasti činnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Krymská platforma má za cieľ združiť všetky existujúce národné a medzinárodné snahy o deokupáciu Krymu.
Činnosť Krymskej platformy je rozdelená do piatich prioritných smerov:
- konsolidácia medzinárodnej politiky vo veci neuznania zmeny statusu Krymu,
- účinnosť a posilnenie sankcií a zamedzenie ich obchádzania,
- ochrana ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva,
- posilnenie bezpečnosti v azovsko-čiernomorskej oblasti a za jej hranicami, zaručenie slobodnej plavby,
- prekonanie ekologických a ekonomických následkov okupácie.
| „ | Vytvorením Krymskej platformy riešime dva problémy. Po prvé vraciame Krym zo zabudnutia. Krym sa vrátil do dennej agendy lídrov svetových štátov, do informačného priestoru svetových médií, a to je zásluha Ukrajiny. Zároveň chceme postupne riešiť problémy Krymu a postupovať dopredu | “ |
| – Dmytro Kuleba, minister zahraničných vecí Ukrajiny | ||
Inauguračný summit Krymskej platformy
[upraviť | upraviť zdroj]Inauguračný summit Krymskej platformy sa uskutočnil 23. augusta 2021 v Kyjeve. Jednalo sa o prvé stretnutie na najvyššej politickej úrovni, ktoré oficiálne začalo činnosť Krymskej platformy. Summitu sa zúčastnili zástupcovia 46 krajín a medzinárodných organizácií.[4][5]
Účastníci summitu potvrdili svoje úmysly s pomocou politických, diplomatických a reštriktívnych opatrení tlačiť na Rusko s cieľom obnovenia kontroly Ukrajiny nad územím Autonómnej republiky Krym a mestom Sevastopoľ.[6] Účastníci vyzvali Rusko, aby sa pripojilo ku Krymskej platforme a zdieľalo jej ciele.[7]
Summit tiež odsúdil porušovanie ľudských práv a slobôd na polostrove, militarizáciu Krymu, bránenie slobodnej plavbe v Kerčskom prielive a v Azovskom mori a presídľovanie ruských občanov na Krym.[8]
Vyhlásenia účastníkov medzinárodnej Krymskej platformy
[upraviť | upraviť zdroj]Účastníci summitu Krymskej platformy podporili snahy Ukrajiny vrátiť kontrolu nad okupovaným územím Krymu.[9][10]
USA
| „ | Spojené štáty sú hrdé, že tu môžu byť a môžu podporiť Krymskú platformu. Sme s vami, sme s Ukrajinou. Všetci jednomyseľne odsudzujeme nezákonnú anexiu Krymu. V mene prezidenta Bidena by sme chceli vyjadriť našu podporu Ukrajine, jej reformám a euroatlantickým ašpiráciám. (...) Budeme pokračovať v diplomatickom úsilí, ktoré spolu s našimi spojencami a partnermi vynakladáme na vyriešenie konfliktu na východe Ukrajiny. Chceme vykázať Rusko na jeho miesto. A chceme dosiahnuť ukončenie ruského zasahovania do situácie na východe Ukrajiny a ukončenie okupácie Krymu. | “ |
| – Jennifer Granholmová, ministerka energetiky Spojených štátov amerických vo vláde Joea Bidena.[11] | ||
Európska únia
| „ | Som tu, aby som potvrdil nemenný postoj Európskej únie. Neuznávame nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopoľa Ruskou federáciou. Európska únia bude pokračovať vo svojej politike neuznania nezákonnej anexie Krymu a aj naďalej bude vystupovať proti akémukoľvek porušeniu medzinárodného práva... Naším cieľom je zabezpečiť, aby sa nezákonná anexia Krymu nikdy nestala legitímna. Európska únia tiež zavádza opatrenia, ktoré Ukrajine pomôžu prekonať následky anexie. | “ |
| – Charles Michel, predseda Európskej rady[12] | ||
Nemecko
| „ | Nemecko neuznalo a neuzná nezákonnú anexiu Krymu Ruskom. Princíp územnej celistvosti a zvrchovanosti je nedotknuteľný. Chápeme, že anexia vytvorila v regióne obrovský problém. Práve preto Európska únia zaviedla sankcie a opakovane ich predlžovala. Anexia Krymu je výsmechom vláde práva. Vidíme, aké hrozby to prináša najmä krymským Tatárom a ďalším obyvateľom polostrova. Nedovolíme, aby sa Krym stal bielym miestom na mape. | “ |
| – Peter Altmaier, nemecký minister hospodárstva[13] | ||
Francúzsko
| „ | Francúzsko neuznáva a neuzná nezákonnú anexiu Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ. Naša podpora územnej celistvosti Ukrajiny zostáva pevnou. Sme skutočne presvedčení, že súčasná situácia ohrozuje usporiadanie sveta. Sme znepokojení situáciou na Kryme a systematickým porušovaním ľudských práv... Rusku je potrebné pripomenúť jeho zodpovednosť, pretože to bolo ono, kto okupoval toto územie. | “ |
| – Franck Riester, francúzsky minister obchodu[14] | ||
NATO
| „ | NATO odsudzuje a nikdy neuzná nezákonnú a nelegitímnu anexiu Krymu Ruskou federáciou. Krym je územie Ukrajiny a vyzývame Rusko, aby Ukrajine vrátilo kontrolu nad polostrovom. Bezpečnostná situácia na Kryme, východnej Ukrajine av azovsko-čiernomorskej oblasti sa dotýka nás všetkých. Kroky Ruska spôsobili nevýslovné utrpenie ukrajinského ľudu a podrývajú stavbu medzinárodného práva. Sú hrozbou pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách a zásadách. A nie je to len otázka Ukrajiny – je to otázka nás všetkých. Znovu potvrdzujeme rozhodnutie summitu v Bukurešti, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO. Vítame pripravenosť a snahu Ukrajiny o mierové riešenie konfliktu s Ruskom. Je to v našom najvyššom záujme. | “ |
| – Mircea Geoană, zástupca generálneho tajomníka NATO[15] | ||
Spoločná deklarácia účastníkov medzinárodnej Krymskej platformy
[upraviť | upraviť zdroj]Účastníci summitu prijali deklaráciu Krymskej platformy,[16] ktorá potvrdzuje neuznanie pokusu Ruska o anexiu Krymu, potvrdzuje odhodlanie k posilneniu sankcií voči Ruskej federácii a vyjadruje zhodu na potrebe spoločne čeliť hrozbám ruskej okupácie Krymu a spolupracovať na návrate Krymu pod kontrolu Ukrajiny. Deklarácia summitu zostáva otvorená a je možné sa k nej stále pripojiť, Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny pripravuje rozšírenie zoznamu členov Krymskej platformy.
Expertná sieť Krymskej platformy
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 6. augusta 2021 sa v Kyjeve uskutočnilo ustanovujúce fórum Expertnej siete Krymskej platformy.[17] Zapojilo sa do nej viac ako 200 ukrajinských a zahraničných nezávislých odborníkov a vedcov z 33 krajín. Sieť bude zabezpečovať stály monitoring a podrobnú analýzu situácie na okupovanom Krymskom polostrove a v azovsko-čiernomorskej oblasti, rozvíjať nápady a návrhy podľa prioritných smerov činnosti Krymskej platformy a tiež bude poskytovať odborné odporúčania týkajúce sa národnej a medzinárodnej politiky zamerané na deokupáciu Krymu.
Reakcia Ruska na summit Krymskej platformy
[upraviť | upraviť zdroj]Rusko proti summitu Krymskej platformy protestovalo. Moskva ho označila za „sabat“ a „nepriateľskú akciu“ voči Rusku, ktorej účastníci sa nevyhnú následkom.[18] Dňa 24. augusta 2021 Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie oznámilo, že účasť krajín a medzinárodných organizácií na zasadnutí Krymskej platformy je „zasahovaním do územnej celistvosti Ruska“.[19]
Krátko pred začiatkom summitu uvalili ruské úrady sankcie na ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu a tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Oleksija Danilova.[20]
Nedlho po konaní summitu, 4. septembra 2021, ruské bezpečnostné sily zadržali na Kryme podpredsedu medžlisu, zvykového parlamentu krymských Tatárov, Narimana Dželjala.[21][22][23] Obvinený bol zo zapojenia do sabotáže plynovodu. Predseda krymskotatarského medžlisu Refat Čubarov je presvedčený, že „Kremeľ týmto spôsobom testuje odhodlanie účastníkov Krymskej platformy“.[24]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ GOTEV, Georgi. Ukraine launches 'Crimean Platform', Russia also invited [online]. www.euractiv.com, 2020-10-29, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Emine Dzheppar, First Deputy Foreign Minister of Ukraine [online]. www.ukrinform.net, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ At the UN General Assembly session, the President invited to join the creation of an international platform on de-occupation of Crimea [online]. Official website of the President of Ukraine, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Прем’єр Словаччини: будемо допомагати відновлювати територіальну цілісність України [online]. www.eurointegration.com.ua, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ Česká republika by měla aktivně podporovat úsilí Ukrajiny o obnovení územní celistvosti v rámci mezinárodně uznaných hranic a to včetně Krymského polostrova – European Values Center for Security Policy [online]. [Cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Odstartoval mezinárodní summit Krymská platforma: účastníci obdrží tištěný materiál o ruské agresi (FOTO) [online]. InformNapalm.org (Čeština), 2021-08-23, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Odstartoval mezinárodní summit Krymská platforma: účastníci obdrží tištěný materiál o ruské agresi (FOTO) [online]. InformNapalm.org (Čeština), 2021-08-23, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Установчий саміт Кримської платформи: про що говорили учасники? [online]. armyinform.com.ua, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ WELLE (WWW.DW.COM), Deutsche. Саміт "Кримської платформи": 46 країн нагадали Москві, що питання Криму не закрите | DW | 23.08.2021 [online]. DW.COM, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ Виступ Міністра енергетики Дженніфер М. Ґранголм на саміті Кримська Платформа [online]. Посольство США в Україні, 2021-08-23, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. Archivované 2021-10-26 z originálu. (po ukrajinsky)
- ↑ Speech by President Charles Michel at the inaugural session of the International Crimea Platform Summit [online]. www.consilium.europa.eu, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Crimea summit a reminder: The West hasn’t undone Russian annexation [online]. POLITICO, 2021-08-23, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ 577847985708945. EU Leaders Reaffirm Support for Ukraine Over Russian Annexation of Crimea and Sevastopol [online]. Statecraft, 2021-08-25, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ NATO. NATO Deputy Secretary General: Crimea is Ukraine [online]. NATO, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ KITSOFT. Ministry of Foreign Affairs of Ukraine - JOINT DECLARATION OF THE INTERNATIONAL CRIMEA PLATFORM PARTICIPANTS [online]. mfa.gov.ua, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ KITSOFT. Expert network | Crimea Platform [online]. crimea-platform.org, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Как и почему в России реагируют на саммит «Крымской платформы» [online]. Крым.Реалии, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Как и почему в России реагируют на саммит «Крымской платформы» [online]. Крым.Реалии, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Росія розширила санкції проти України: у список потрапили Кулеба, Данілов та Денісова | Громадське телебачення [online]. hromadske.ua, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ Rusové na Krymu zatkli aktivistu. Pusťte ho, vyzývají čeští zákonodárci [online]. www.forum24.cz, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Vůdce krymských Tatarů je ve vazbě. Ruský soud ho spolu s dalšími viní z poškození plynovodu [online]. iROZHLAS, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ ‚Lituji, že jsem rodiče neobejmul.‘ Vůdci krymských Tatarů hrozí 15 let vězení, svět volá po jeho propuštění [online]. iROZHLAS, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Чубаров про нові затримання в Криму: «це помста за «Кримську платформу» [online]. Радіо Свобода, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po ukrajinsky)