Krymskí Góti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Územie krymských Gótov

Krymskí Góti boli kmene, ktoré sa po migrácii z Gotlandu usadili na pobreží Čierneho mora, najmä v oblasti polostrova Krym. Krymskí Góti boli posledným známym a silným gótským etnikom.

Gótske kniežatstvo rozkladajúce sa okolo pevnosti Doros (dnešné mesto Mangup) pretrvalo po dlhé stáročia, kedy bolo vazalským územím najrôznejších mocných celkov : Byzancia, Chazari, Kipčakovia, Mongoli, Janovčania, a to až do 16. storočia, kedy sa definitívne stalo súčasťou krymského chanátu a neskôr Osmanskej ríše. Krymskí Góti boli potomkami Ostrogótov, už kedysi vytvorili na sever od Čierneho mora mocné kráľovstvo. Pod vedením Ermanaricha (prípadne Hermanaricha, "kráľa cnostných") však Ostrogóti nedokázali vzdorovať obrovskej presile kmeňov Hunov, ktoré viedol silný vodca Attila. Stali sa tak vazalmi Hunov, keď Huni obsadzovali ruské stepi, a to až do Attilovej smrti, kedy sa po revolte podarilo Ostrogótom znovunadobudnutia nezávislosti. Stretol ich však podobný osud, ako Hunov. Už nikdy nedokázali získať späť stratenú slávu.

Napriek svojmu árijskemu pôvodu, podľa vzoru ostatných gótských kmeňov, boli už v 6. storočí Krymskí Góti pravoslávni. V 8. storočí sa potom Jan Gótsky, pravoslávny biskup, neúspešne pokúsil vymaniť z područia Chazarskej nadvlády.

Mnoho z tunajších Gótov vedelo po grécky a mnoho negótských obyvateľov Byzancie sa v krymskom regióne zvanom Gothia, usadilo z príkazu vlády v Konštantínopole. Avšak krymská Gótčina je zrejmá z textov vytvorených v 15. storočia a gótske komunity tu prežívali ešte v neskorom 17. storočia, než boli deportované Katarínou Veľkou. Krymská Gótčina definitívne zmizla v 18. storočia.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Krymští Gótové na českej Wikipédii.