Kto si bez viny
| Kto si bez viny | |
|---|---|
| Dĺžka | 92 minút |
| Štát | ČSSR |
| Pôvodný jazyk | slovenský |
| Rok | 1963 |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Dimitrij Plichta |
| Scenár | Dimitrij Plichta, J. A. Novotný |
| Produkcia | Československý štátny film, Štúdio hraných filmov Bratislava |
| Hudba | Ilja Zeljenka |
| Kamera | Karol Krška |
| Strih | Bedřich Voděrka |
| Herecké obsadenie | |
| Obsadenie | Ján Mistrík, Marie Málková, Karol Spišák, Gustáv Valach |
| Ďalšie odkazy | |
| IMDb | |
| ČSFD | |
Kto si bez viny (ďalší názov Vinco) je celovečerný hraný debut režiséra Dimitrija Plichtu z roku 1963. Baladický príbeh mladého cigáňa Vinca a jeho manželky Šujany sa odohráva v prostredí vojenských kasární a je príkladom jednoduchého, no úprimného zobrazenia lásky a zrady. Námet pre film našiel režisér Plichta na vojenskej prokuratúre a spolu so scenáristom J. A. Novotným pracovali na prevtelení skutočnej udalosti do hotového scenára.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Kto si bez viny nie je prvým Plichtovym filmom s rómskou tematikou. Pred prechodom do hranej tvorby sa venoval dokumentárnej tvorbe a jeden z jeho najvydarenejších snímkov je práve Upre Roma, pohľad na prienik modernej civilizácie do života rómskej dediny. Pri práci na tomto filme Plichta získal skúsenosti so životom v osade, vďaka malému štábu mal možnosť takpovediac splynúť s davom a pozorovať tak prirodzený spôsob života jej obyvateľov. Nadobudnuté vedomosti Plichta používa aj v hranom filme, kde prostredie osady, aj napriek prítomnosti hercov, ostáva autentické a živelné.
Jadrom filmu je odsúdenie stereotypov založených na nelogických predsudkoch, ktoré človeka nútia konať zlo. Násilie plodí násilie a najhoršie z toho vyjde vždy ten nevinný. Otázky ľudskej individuality, tolerancie aj slepého posudzovania predkladá Plichta v jednoduchom lineárnom príbehu, pričom odpovede necháva na divákovi samotnom.
V publikácii Premýšľanie o filmových Rómoch autorka Zuzana Mojžišová píše: „Plichtov civilizmus a príkladné tvorivé vyhýbanie sa stereotypnému prístupu k vzťahu s Rómami aj k ich zobrazovaniu je evidentný. Sú to možno maličkosti, ale aj tie dokážu rozhýbať páku súkolia a vzbudzovať dôveru. Ide mi v tomto prípade najmä o vykreslenie rómskej osady. Nijaké spevy, nijaká veselosť (veď ani ten Vincko nevie hrať na husle), len chudoba, hádky, veľa detí a ťažká robota. Všetko bez jasnej prespektívy.“
Dej[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Kto si bez viny hovorí o cigánskom mládencovi Vincovi, ktorý je vo vojenskej službe. Jeho kamaráti a spoluvojaci ho nechápu, nemajú dostatok porozumenia a citového vzťahu k jeho duševnému rozpoloženiu. Robia si z neho posmech a zábavu, no Vinco je veľmi citlivý a ich žarty ťažko znáša. A keď sa dozvedia o jeho vrúcnom a hlbokom ľúbostnom vzťahu k manželke Šujane, napíšu mu menom Vincovho kamaráta z osady list, že je mu neverná. Vinco zasiahnutý v najhlbších citoch reši vec po svojom - Šujanu zastrelí. Bezohľadnosť takto zničila šťastie, lásku a život dvoch mladých ľudí. Spoluvojaci dôsledok svojich činov nakoniec pochopia a oľutujú, no osud Vinca ani Šujany to už nenapraví.
Z rozhovorov s režisérom[upraviť | upraviť zdroj]
„Keď prídete k cigáňom, keď vás vyženú, keď sa k nim znovu vrátite a budete vidieť zrodenie nového človeka, keď im budete písať listy, keď spoznáte neprávosti, ich chyby a chyby, ktoré na nich spôsobili, potom nájdete v ich živote bohatosť citov. Preniknete pod krik a špinu, ktorú všetci poznajú a nesnažia sa vidieť viac. Vo vás začne niečo vrieť, to je pravda a nové svetlo do kriku a špiny a nedá vám to, musíte to povedať ďalej.“ [1]
„Ne, nechci dělat film s cikánskou problematikou. To, co se přihodilo na vojně Vincovi, může se stát komukoli a kdekoli jinde. Využil jsem pouze mentality cikána a vojenského prostředí, kde je to pro větší pravděpodobnost. Když se člověk trápí, tak se trápí doopravdy. Nemá se kam jít utěšit. I když lidé žijí v kolektivech a nic jim nechybí, nevidí si do duše, málo se chápou, nerozumějí si, jsou osamoceni.“ [2]
Dobové ohlasy[upraviť | upraviť zdroj]
(...) Plichta má svoju koncepciu a presne sa jej drží. Baladický príbeh rozohráva s dôrazom na presné poznanie cigánskej psychológie, na vierohodnosť pohľadu - také zábery z cigánskej dediny, pre ktoré si filmári zašli až do Vikartoviec pri Poprade. Nie cigánska romantika malých učupených domcov, ale dnešná cigánska ulica, kde už zasahuje život - a predsa s pečiatkou geta... Kameraman je Karol Krška, laureát štátnej ceny, a herecké obsadenie dosť prekvapujúce, dosť hercov je z Prahy, vedľa nich vystupujú mladé tváre absolventov bratislavskej VŠMU, Spišiak, Skokan a Jerguš. Jediným "skúseným" hercom je tu Gustáv Valach v úlohe prokurátora. [3]
Ak sme sa pred časom oprávnene sťažovali, že mnohé tematické oblasti naši umelci obchádzajú (a medzi nimi aj život súčasnej armády), dnes sa z nich niekedy stáva móda a epigóni sa odvážne vydávajú po stopách prvých priekopníkov. Treba však povedať, že film Dimitrija Plichtu zďaleka nepatrí do tohto epigónskeho ťaženia. Sympatické na ňom je, že si vybral udalosť nekaždodennú (vraždu zo žiarlivosti), ale nie kvôli módnosti - už v záujme myšlienky o potrebe citlivého zvažovania ľudských vzťahov a ich upevňovania. Príbeh o vojakovi Vincovi je v prvej časti ešte príliš v zajatí klišé a malej režisérskej rutiny, ale film Kto si bez viny rozhodne nepatrí medzi prehry slovenského filmu. Diváci s ním budú iste spokojní. A do slovenského filmu prichádza režisér, ktorý je schopný zaplniť medzeru v pomerne malom orchestri režisérov a na pôde, ktorú by sme mohli nazvať istou slovenskou obdobou "všedného dňa" a kde sme sa dlho necítili doma. Ku kladom filmu patrí aj výkon M. Malíkovej v úlohe cigánskeho dievčaťa, J. Mistríkovi v plnšom ukázaní svojich možností prekážala strnulosť. [4]
Obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Vincko - Ján Mistrík
- Šujana - Marie Málková
- Maroš Pavčo - Karol Spišák
- Honza Vitouš - Jaroslav Kepka
- Ďuro Mink - Dušan Skokan
- Gusto Rábek - Josef Hajdučík
- Oldo Celerýn - Miroslav Částek
- poručík Fillo - Martin Ťapák
- prokurátor Taraba - Gustáv Valach
- major Ryneš - Andrej Vandlík
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ [1]Nittnaus, Walter: Vinco. In: Obrana lidu. Praha, 25. 8. 1963, s. 10.
- ↑ [2]Michalková, J.: Kto jsi bez viny. In: Květy. Praha, 21. 3. 1964, s. 5.
- ↑ [3]Sever, Peter: Nezahrávajte si s láskou!. In: Film a divadlo, roč. 8, č. 1, 1964, s. 10-11.
- ↑ [4]( j ): Kto si bez viny. In: Ľud, roč. 1, č. 31, 1964, s. 12.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Kto si bez viny v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Kto si bez viny v Internet Movie Database (po anglicky)
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- MACEK, Václav; PAŠTÉKOVÁ, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin : Osveta, 1997. 599 s. ISBN 80-217-0400-4.
- MOJŽIŠOVÁ, Zuzana. Premýšľanie o filmových Rómoch. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2014. 200 s. ISBN 978-80-89439-59-1.
- Kto si bez viny v Česko-slovenskej filmovej databáze
- Kto si bez viny Archivované 2015-01-22 na Wayback Machine v Slovenskej filmovej databáze Archivované 2015-02-03 na Wayback Machine