Kurzarbeit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kurzarbeit je pôvodne nemecký termín, ktorý znamená prechodné skrátenie normálneho pracovného času podniku, spravidla z dôvodu ekonomických problémov. Kurzarbeit môže byť zavedený jednostranne zamestnávateľom alebo na základe obojstrannej dohody alebo na základe dohody sociálnych partnerov, môže byť zavedený len v jednom podniku alebo vo viacerých, môže byť zavedený na základe príslušného ustanovenia pracovnej zmluvy alebo na základe kolektívnej zmluvy, a môže mať rôznu podobu: môžu odpadnúť hodiny alebo dni alebo týždne pracovného času; v extrémnom prípade (tzv. Kurzarbeit Null) sa prechodne po dlhšiu dobu nepracuje vôbec. Najčastejšou príčinou zavedenia kurzarbeit býva snaha zachovať pracovné miesta v období prechodných ekonomických ťažkostí. Niektorí autori zužujú definíciu kurzarbeitu len na prípady, kde je skrátenie pracovného času sprevádzané príslušným znížením mzdy; niektorí iní ju zužujú na prípady, kde kurzarbeit vznikol na základe dohody sociálnych partnerov.[1][2][3][4][5][6][7][8]

Kurzarbeit môže byť (a často býva) spojený s príslušným znížením mzdy zamestnancov, ktorým bol znížený pracovný čas. Pri splnení určitých podmienok môže byť (a často býva) kurzarbeit navyše doplnený o vyplácanie čiastočnej kompenzácie zníženia mzdy, pričom táto čiastočná kompenzácia sa spravidla platí zo sociálneho poistenia a pod. a napríklad v Nemecku sa volá Kurzarbeitergeld a v Rakúsku Kurzarbeitbeihilfe. Viaceré (najmä ne-nemecké) texty splietajú Kurzarbeit s Kurzarbeitergeld (Kurzarbeitbeihilfe), a preto nepresne zúžene definujú kurzarbeit ako prechodné skrátenie normálneho pracovného času (na základe dohody medzi sociálnymi partnermi) spojené so znížením mzdy a vyplácaním určitej náhrady zamestnancovi zo strany „štátu“ (pričom je otázne, či sa napr. prostriedky zo sociálneho poistenia dajú vôbec považovať za „štátne“).[1][9][3][10][11][12][13]

Jazyková poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

Kurzarbeit je nemecké slovo s doslovným významom „krátkopráca“. V nemčine sa píše s veľkým začiatočným K; v slovenčine s malým alebo veľkým k, vhodnejšie je malé k. V nemčine aj slovenčine sa vyslovuje [kurcarbajt]. V nemčine je ženského rodu, v slovenčine mužského alebo menej často ženského rodu.[9] Kurzarbeitergeld znamená doslova „peniaze/prídavky (pre) kurzarbeitera“ a Kurzarbeitbeihilfe znamená doslova „príspevok pre kurzarbeit“.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dôvodom použitia kurzarbeit je hlavne udržanie pracovných miest. V niektorých európskych štátoch má dlhšiu tradíciu. Vyskytol sa napr. počas hospodárskej krízy v roku 2008 alebo pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020.[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b FRIEDRICH-SCHMID, Volker. Arbeitsverhältnis (Kurzarbeit, Kug). lexikon.jura-basic.de, [cit. 2020-10-24]. [1] [2]
  2. BUNDESRICHTLINIE KURZARBEITSBEIHILFE (KUA-COVID-19) [3]
  3. a b KOTÍKOVÁ, J. et al. Flexibilní formy práce ve vybraných zemích EU, 2013 [4]
  4. Kurzarbeit [online]. arbeiterkammer.at, [cit. 2020-10-24]. Dostupné online.
  5. KASKEL, Walter. Arbeitsrecht. [s.l.] : Springer-Verlag, 1925 (2013). 357 s. ISBN 978-3-662-29360-7. S. 60.
  6. SOMMER, Holger. Kritische Analyse zum Einsatz der konjunkturellen Kurzarbeit während der Finanzmarkt- und Wirtschaftskrise 2009. [s.l.] : diplom.de, 2010. 33 s. ISBN 978-3-8366-4908-7. S. 7.
  7. GERHARTL: Förderungen und Beratungen des AMS für Betriebe, ASoK 2009, 158
  8. Kurzarbeit [online]. wirtschaftslexikon.gabler.de, [cit. 2020-10-24]. Dostupné online.
  9. a b O prevzatých slovách kurzarbeit a pendler. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2020, roč. 54, čís. 3, s. 84. Dostupné online [cit. 2018-05-15]. ISSN 0023-5202.
  10. IMF NEWS [online]. imf.org, [cit. 2020-10-24]. Dostupné online.
  11. ŽÁKOVIČ, Martin. Čo je kurzarbeit a akú podobu bude mať na Slovensku [online]. podnikajte.sk, 2020-04-18, [cit. 2020-10-24]. Dostupné online.
  12. Arbeitszeit [online]. vida.at, [cit. 2020-10-24]. Dostupné online.
  13. a b SALOMONSOVÁ, Laura. Kurzarbeit. Modelový príklad zavedenia kurzarbeit na Slovensku. [online]. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, máj 2020, [cit. 2020-10-23]. Dostupné online.