Preskočiť na obsah

Ladislav Kováč (protifašistický bojovník)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 17:23, 1. jún 2015, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (úvod: norm.; +kat. Osobnosti z Banskej Belej; kat. norm; IB norm.; wl. dátum; typog.; drob.)
Ing. plk. Ladislav Kováč
slovenský profifašistický bojovník, hrdina
Ladislav Kováč
Narodenie14. január 1913
Banská Belá, Slovensko
Úmrtie1987
Trenčín, Slovensko

Ing. plk. Ladislav Kováč (* 14. január 1913, Banská Belá – † 1987, Trenčín), bol slovenský dôstojník, protifašistický bojovník[1].

Odborná kariéra

  • vyštudoval na Karlovej univerzite v Prahe
  • vyštudoval Vysokú vojenskú školu v Moskve

Životopis

Narodil sa v Banskej Belej ako druhorodený syn obecného lesníka. Jeho starý otec bol hlavným kapitánom mesta Banská Štiavnica. Vyštudoval gymnázium v Banskej Štiavnici a neskôr pôsobil ako učiteľ. V roku 1941 narukoval do slovenskej armády, získal dôstojnícku hodnosť a pôsobil v Liptovskom Mikuláši[2]. Organizoval prechody troch slovenských oddielov na sovietsku stranu. Od 10. augusta 1944 príslušník partizánskeho oddielu Za slobodu Československa. Neskôr v septembri sa stal veliteľom tohto oddielu. Účastník bojov o Lipovský Mikuláš. Za svoje zásluhy získal radu ocenení. Po 2. svetovej vojne působil ako profesionálny vojak na viacerých pozíciach. Na ministerstve obrany v Prahe, v Karlových Varoch ako veliteľ divízie, ostatnú časť pôsobil na východnom okruhu v Trenčíne.

Spolubojovníci 2. svetovej vojny, stretnutie po rokoch

Vyznamenania a ocenenia

Čestné občianstvo obce Závadka.

  • Rad Slovenského národného povstania I. triedy
  • Československý vojnový kríž 1939
  • Za chrabrosť
  • Za zásluhy I. stupňa
  • Za pobedu nad Germanijej
  • Medaila Partizánov Veľkej vlasteneckej vojny
  • Rad červenej hviezdy

Referencie

  1. Mgr. Richard Lacko, PhD., a kolektív: Závadka nad Hronom, Neoprint Plus, s.r.o., s.70, 71, 74, 75
  2. Žišková-Moroňová, K. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 251