Larnax

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Minojský keramický larnax zdobený kresbami vtákov a rýb, cca 1370 – 1250 pred Kr., Archeologické múzeum Heraklion (Kréta)

Larnax (starogr. λάρναξ – larnax) je starogrécka pohrebná rakva.[1][2]

Larnax (mn. č. larnakes), menšia rakva (sarkofág) v tvare truhlice s krytom alebo vane, bol vyrobený zvyčajne z hliny, menej z kameňa, kovu či dreva (niektoré boli bohato zdobené). Na Kréte sa používali hlavne kryté keramické larnakes na nízkych nohách. V Malej Ázii sa od 5. stor. pred Kr. objavovali tesané sarkofágy, ktoré si získali obľubu u bohatých v dobe helenistickej. Maľované drevené sarkofágy z helenistického obdobia sa zachovali aj v južnom Rusku.[1] Grécky archeológ Manolis Andronikos v roku 1977 objavil v macedónskom mestečku Vergina komplex klenutých komorových hrobiek, ako napr. hrobku macedónskeho kráľa Filipa II., v ktorej sa nachádzal zlatý larnax s pozostatkami tohto kráľa.[3]

Na Kréte sa larnax používal hlavne na pochovávanie detí a menej na pochovanie dospelých. Pohreby v larnakes sa na Kréte začali praktizovať v ranominojskom období III. (cca 2100 – 2000 pred Kr.) a ich popularita rástla v strednom minojskom období (pochovávalo sa aj v keramických pithoi – veľkých džbánoch[4]). Po zjavnej prestávke v neskorominojskom období I., svoj zenit dosiahli koncom neskorominojského obdobia II. čoho dôkazom sú larnakes nájdené v najmenej 140 lokalitách na celom ostrove. Obe formy larnakes – zakrytá truhlica a vaňa – boli v tomto období bežné a obe sa vyvinuli na ostrove. Po skončení neskorominojského obdobia II. sa pohreby v larnakes na Kréte takmer úplne zastavili.[2]

Výskyt larnakes (staršieho typu) mimo územia Kréty je vzácny a ich prítomnosť sa tam často považuje za cudzí prvok. Po prieskume šachtových hrobiek v Mykénach sa našiel iba jeden fragmentárny larnax, ale niekoľko ich bolo objavených v Tanagre (v Boiótii). Hrobky v Tanagre boli typické mykénske pohrebné komory. Každá z nich obsahovala jeden až tri larnakes s ľudskými kosťami (obvykle obsahovali iba jednu kostru, ale v hrobke č. 132 bola jedna výnimka, obsahovala dve kostry, muža a ženy[5]), neporušené alebo poškodené kostry ležali i na podlahe alebo v plytkých jamách v spodnej časti pohrebnej komory. Pohrebné dary sa v larnakes nenašli, ale nachádzali sa často na zemi okolo nich. Je zvláštnosťou, že hrobky, ktoré obsahovali larnax boli miestneho typu, a že pohrebisko s larnakes v Tanagre sa podobá pohrebiskám s larnakes objavených v Gezeri (bol objavený v roku 1970, je datovaný do rokov 1450 až 1380 pred Kr.[6]) a Akko v Izraeli. Zatiaľ ešte odborníci nevedia vysvetliť, ako sa myšlienka pochovávať v larnakes (nie samotných larnakes, ktoré boli zjavne miestnymi výrobkami) dostala do Kanaánu. Zdá sa, že tu išlo o príchod malých skupín Kréťanov do Kanaánu, ktorí boli buď obchodníkmi, alebo osadníkmi.[2]

Americký archeológ Vance Watrous nemá pochýb o tom, že Kréťanov pri výrobe larnakes ovplyvnil tvar egyptských drevených pohrebných truhlíc (ktoré sa však nepoužívali ako rakvy) a v ich ikonografii (špirály, ryby, chobotnice, ľalie, vtáky, býky, ako aj minojské náboženské symboly akou je napr. dvojitá sekera) vidí vplyv egyptských predstáv o posmrtnom živote, najmä týkajúcich sa cesty zosnulého do záhrobia.[7]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 445-446.
  2. a b c Rivka Gonen. Burial Patterns and Cultural Diversity in Late Bronze Age Canaan. Winona Lake : Eisenbrauns, 1992. ISBN 978-09-3146-468-3. S. 28.
  3. Loring M. Danforth. The Macedonian Conflict. Princeton : Princeton University Press, 1997. ISBN 978-06-9104-356-2. S. 163.
  4. Susan Evasdaughter. Crete Reclaimed. Loughborough : Heart of Albion Press, 1996. ISBN 978-18-7288-344-1. S. 164.
  5. Yannis Tzedakis, Holley Martlew, Robert Arnott. The Late Minoan III Necropolis of Armenoi. Philadelphia : INSTAP Academic Press, 2018. ISBN 978-16-2303-419-1. S. 164.
  6. Stuart Campbell, Anthony Green. The Archaeology of Death in the Ancient Near East. Oxford : Oxbow Books, 1995. ISBN 978-09-4689-793-3. S. 166.
  7. Jane B. Carter, Sarah P. Morris. The Ages of Homer. Austin : University of Texas Press, 1998. ISBN 978-02-9271-208-9. S. 118.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]