Latinská plachta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Latinská plachta.

Latinská plachta je trojuholníková podĺžna plachta na plachetnici. Jej horný lem je upevnený na dlhé asymetrické rahno, ktoré siaha až na provu.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa ľudovej etymológie plachtu nazvali podľa toho, že ju ako prví používali latinskí (t. j. talianski, resp. stredomorskí) námorníci. V skutočnosti však je názov skomolením názvu „vela alla trina“, teda „trojuholníková plachta“, ktorá sa líšila od dovtedy používanej—„vela alla quadra“—„štvoruholníkovej plachty“.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný tvar bermudskej plachty na naklonenom sťažni bez rahna.

Latinská plachta sa používala na Blízkom východe a v Stredozemnom mori ju používalu Byzantínci a Arabi od 6. storočia. Od 8. storočia ju používali v Indickom oceáne a až v pozdnom stredoveku sa vďaka Arabom dostala do Európy.

Až do 14. storočia sa používala len v Indickom oceáne a v Stredozemnom mori, kým v Atlantiku a Baltickom mori sa naďalej používali klasické rahnové plachty. Až pokrok v konštrukcii lodí umožnil karavelám s viacerými latinskými plachtami plávať medzi Stredozemným morom a Atlantikom.

V 16. storočí, keď bolo Holandsko pod španielskou nadvládou, dostali sa latinské plachty ďalej do severnej Európy. Holandskí stavitelia lodí vynechali pôvodný sťažeň a upevnili dlhé latinské rahno priamo do trupu lode. Z rahna tak vznikol extrémne naklonený sťažeň, na ktorý sa priamo pripevňovali trojuholníkové plachty.

V priebehu 17. storočia sa z tejto konfigurácie na Bermudách vyvinuli moderné bermudské plachty.