Latrína

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rímska verejná latrína nájdená pri vykopávkach v Ostia Antica; na rozdiel od moderných inštalácií, Rimania nevideli potrebu poskytovať jednotlivým používateľom súkromie.
Verejná latrína na stránkach rímskeho fóra v Aténach.
Rímske latríny vo vile Els Munts (Altafulla v meste Tarragonès, Španielsko).
1) Výsernicová lavica
2) Hlavný vodný kanál
3) Predný vodný kanál
6) Oddeľovač
7) Umývadlo

Latrína je jednoduchý záchod (toaleta) alebo ešte jednoduchšie hygienické riešenie, ktoré sa využíva samostatne alebo ako súčasť organizovaného sanitačného systému. Môže to byť napríklad aj obyčajná hlbšia priekopa alebo plytký výkop v tábore, ktoré sa majú použiť pri núdzovej sanitácii. Môže sa však jednať aj o pokročilejšie konštrukcie trvalého charakteru - rôzne búdky a prístrešky, vrátane prípadných systémov na odplavovanie výkalov.

Pojem „latrína“ sa stále bežne používa vo vojenskej terminológii[1], v civilnom použití sa používa najmä na vidieku alebo v kontexte núdzových riešení[2]. V dnešnej dobe sa oveľa častejšie používa slovo „toaleta“, s výnimkou označovania jednoduchých alebo provizórnych systémov.

Používanie latrín bolo významným pokrokom v sanitačných technológiách, najmä v porovnaní so základnejšími postupmi, ako je otvorená defekácia. Pomohlo to napríklad obmedziť šírenie mnohých chorôb prenášaných vodou. Riziková defekácia v neupravených latrínach však zostala aj do konca roka 2020 stále veľmi rozšíreným problémom a postihuje viac ako 3 miliardy ľudí (46 % svetovej populácie). Odstránenie tejto hrozby pre verejné zdravie je jedným zo 17 cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja [3].

Terminológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo „latrína“ je odvodené z latinského slova lavatrina, čo doslova znamená kúpeľ. Myslelo sa tým provizórne umývanie, čiže ručný kúpeľ, ak si používateľ so sebou doniesol džbán s vodou, alebo ak bol súčasťou zariadenia vodný žľab. Dnes sa toto slovo bežne používa v zmysle, že sanitačné zariadenie je menej pokročilé a menej hygienické ako štandardná moderná toaleta. Daný špecifický výraz sa niekedy používa aj na opis spoločných zariadení, ako sú napríklad plytké žľaby používané v núdzových hygienických situáciách, napr. po zemetrasení, povodni, alebo inej prírodnej katastrofe.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Latríny v Krak des Chevaliers v Sýrii

V dávnej i nedávnej histórii vzniklo mnoho obdôb latrínovej technológie, od veľmi jednoduchých až po zložitejšie. Čím je systém prepracovanejší, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa namiesto slova „latrína“ použije výraz „toaleta“.

Jamová latrína[upraviť | upraviť zdroj]

Jamová latrína je jednoduchý minimalistický záchod, v podstate je to obyčajná diera (jama) v zemi. Sofistikovanejšie latríny môžu zahŕňať podlahovú dosku alebo ventiláciu na zníženie zápachu či množenia múch a komárov (nazývaná ventilovaná vylepšená latrína alebo „VIP latrína“, z angl. ventilated improved latrine)[4]. Mnoho vojenských jednotiek, ak sa plánuje dlhšie používanie latrín, umiestňuje nad jamy jednoduché prístrešky a sedáky. Jama je spravidla umiestnená v dostatočnej vzdialenosti od akýchkoľvek vodných zdrojov, aby sa minimalizovala možná kontaminácia. Po výraznom naplnení je jama zvyčajne zakopaná.

Medzi ďalšie typy jamových latrín patria továrensky vyrábané modely pre použitie v záhradách či pri chalupách, vrátane tzv. kompostovacích toaliet.

Priekopová latrína[upraviť | upraviť zdroj]

V miestach bez akejkoľvek sanitárnej infraštruktúry a pre núdzovú hygienu, možným dlhodobejším funkčným riešením je priekopová latrína. Jej základom je krátka stoka, čiže žľab alebo priekopa v zemi, asi 1 - 1,5 m hlboká a 1 - 6 m dlhá. Odpad sa ňou buď odplavuje alebo odsúva samospádom na krátku vzdialenosť, alebo sa v nej odpad zhromažďuje a priekopa sa postupne zahrabáva zeminou.

Štrbinová priekopová latrína[upraviť | upraviť zdroj]

Štrbinová priekopová latrína pozostáva z dostatočne úzkej priekopy, aby sa nad ňou dalo stáť s jednou nohou po oboch stranách. Tento typ sa používa buď v stoji alebo v podrepe, s nohami používateľov obkročmo nad jamou, alebo v rôznych úpravách na sedenie alebo opieranie sa o nosnú konštrukciu. Takou oporou môže byť jednoducho guľatina, doska, vetva alebo podobný predmet umiestnený v pravom uhle k dlhej osi priekopy. Takýto typ latríny sa už dnes nikde bežne nevyskytuje, ale môže sa použiť na núdzovú hygienu.

Plytká priekopová latrína[upraviť | upraviť zdroj]

Plytká priekopová latrína je podobná štrbinovej latríne, ale je o niečo širšia (20 - 30 cm), a hĺbku má iba asi 15 cm. Tento typ latríny sa často používa v počiatočných fázach núdzových situácií a je jednoduchým vylepšením urgentnej situácie na lúkach či iných plochách určených na hromadnú otvorenú defekáciu. Odporúčaným pravidlom núdzovej hygieny je zabezpečiť 0,25 m2 pôdy na osobu a deň. To znamená 2 500 m2 na 10 000 ľudí denne, alebo takmer dva hektáre týždenne. Pánske a dámske oblasti by mali byť podľa možnosti oddelené.

Žumpová latrína[upraviť | upraviť zdroj]

Žumpová latrína je v podstate malá septiková nádrž umiestnená priamo pod účupnou miskou alebo zbernou panvicou suchého záchodu. Môže mať aj odtokové potrubie siahajúce pod hladinu kvapaliny v nádrži, čím sa vytvára jednoduché vodné tesnenie na minimalizáciu zápachu.

Najzákladnejšie primitívne podoby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Táborníci často vyhrabávajú plytkú jamku na jedno použitie.
  • Vedro

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Field Facilities for Human Waste Disposal. Army Study Guide. [online]. [Cit. 2021-05-24]. Dostupné online.
  2. HARVEY, Peter, et al.. Excreta disposal in emergencies: A field manual. An inter-agency publication.. Loughborough : Loughborough University - Water, Engineering and Development Centre (WEDC), 2007. Dostupné online. ISBN 9781843801139. S. 250.
  3. OKRAM, Julion. Inadequate sanitation: Monitoring and prospective eradication by 2030 [online]. [Cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  4. TILLEY, E. et al.. Compendium of Sanitation Systems and Technologies.. 2nd Revised Edition. vyd. Duebendorf, Switzerland : Swiss Federal Institute of Aquatic Science and Technology (Eawag), 2014.