Zobrazenie zdroja stránky Lesopark Brezina

{{Bez zdroja}}
'''Lesopark Brezina''' je [[park]] v meste [[Trenčín]]. Rozkladá na terénnom masíve Breziny, ktorého najvyšším bodom je [[Kozí vrch]] ({{mnm|381}}). Masív Breziny je najzápadnejší výbežok [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]]. Je to terénna prekážka, ktorú nemožno odstrániť, a tak má výrazný vplyv na celkové urbanistické riešenie Trenčína a najmä na jeho dopravnú infraštruktúru. Park má rozlohu približne {{ha|215|m}}.
[[File:Trencin Brezina pamatna tabula cintori.jpg|thumb|right|Pamätná tabuľa v lesparku pri mieste masovej popravy v Dušovej doline.]]

== Morfológia a geológia ==
=== Terén ===
Morfologicky ide o pozostatok [[náhorná plošina|náhornej plošiny]], ktorá vznikla zdvihom dna brakického [[Neogén|mladotreťohorného]] [[more|mora]]. Plošina po svojom zdvihu podliehala jednak intenzívnej [[erózia|erózii]] zrážkovou vodou a činnosťou [[rieka|rieky]] [[Váh]]. Dnes z nej zostali už len jednotlivé torzá, z ktorých jedno tvorí práve terénny masív Breziny. Súvis plošiny lesoparku s inými [[terén]]mi v okolí Trenčína dokumentuje ich podobná [[nadmorská výška]] a plošinatý charakter (pozri [[Turecký vrch]] a [[Hájnica]] pri [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], či [[Skalka]] priamo oproti Brezine na druhej strane Váhu). 
[[File:Trencin Brezina01.jpg|thumb|right|Navadzacia tabuľa v lesparku na miesta masových hrobov.]]

Plošina je rozrezaná viacerými hlbokými [[výmoľ]]ovitými [[dolina]]mi a dolinkami. Najdlhšia dolina lesoparku leží nad Kukučínovou ulicou. Peknou ukážkou [[erózia|eróznej]] morfológie sú hlboké výmole v závere Dolinky nad Tehelňou. Výmole sa neviažu k špecifickému geologickému podkladu. Zarezávajú sa do drobivého kameňa ako aj do hlinitej [[spraš]]e. Ťažšie prístupný a extrémny terén týchto území umožnil relatívnu nedotknutosť ľudskými zásahmi. Tak sa uvedené miesta stávajú častým útočiskom viacerých druhov rastlín a živočíchov, ktoré by inak ustúpili rušivým vplyvom mesta Trenčín. 
[[File:Trencin Brezina13.jpg|thumb|right|Informačná tabuľa o histórii Breziny.]]

Terénnou dominantou lesoparku je bralo [[Trenčiansky hrad|Trenčianskeho hradu]] a sústava skál pod menom [[Sokolice]], ktoré sa týčia nad severovýchodnou časťou Trenčína. V oboch prípadoch ide o vápencové útvary, ktorú sú voči erózii odolnejšie ako ich okolie a preto v teréne vyčnievajú.
[[File:Trenvcin Brezina16.jpg|thumb|right|Brezina informačná tabuľa.]]

=== Geológia ===
Prakticky celé územie lesoparku má za podklad [[vápenec|vápenaté horniny]], čo určuje, že pôda má [[zásada|zásaditý]] charakter a to má následne vplyv na [[fauna|faunu]] a [[flóra|flóru]] lesoparku. Väčšinou sú to druhohorné usadeniny. Viditeľne korešpondujú so Strážovskými vrchmi a ich typickou geológiou a morfológiou. Na úpätiach masívu sa nachádzajú aj mladšie horniny a vrstvy – ktoré vznikli už po hlavných fázach vrásnenia Karpát. Často sú to usadeniny mladotreťohorného mora – najmä [[slieň|sliene]] a vápenité [[pieskovec|pieskovce]]. Miestami sú bohaté na [[skameneliny]]. Zo západnej strany lesoparku tvoria sú podkladom aj [[štvrtohory|štvrtohorné]] spraše, Navievané boli vetrami od západu a usádzali sa na úpätí masívu Breziny, ktorý bol prekážkou v prúdení vetra. Ich existenciu dokumentuje aj bývalá [[tehelňa]] na ulici Partizánska, ktorá ťažila tehlárenskú hlinu zo súvrství hrubých aj viac ako 5 metrov. Prítomnosť pomerne úrodnej sprašovej hliny umožnila vznik záhradkárskym kolóniám, ktoré sú v častom susedstve lesoparku. 
[[File:Trencin Brezina14.jpg|thumb|right|Informačná tabuľa na Brezine.]]

=== Vodstvo ===
V rámci lesoparku prakticky nejestvujú stálejšie vodné toky. Vápenatý podklad umožňuje dobrý a hlboký priesak vody smerom nadol a neexistuje sedimentárna vrstva, ktorá by nútila vodu vyvierať už vo vyšších polohách. Voda niekedy vyviera prakticky až na úrovni nivy rieky Váh. Vidno to na močariskách pri [[Lavičkový potok|Lavičkovom potoku]] za sídliskom [[Juh (Trenčín)|Juh]] na Halalovke, ako aj na studničke pri Židovskom cintoríne na ulici Partizánska. V lesoparku nie je nutné robiť nejaké zvláštne [[meliorácia|meliorácie]] a ani premostenia nad tokmi. To výrazne uľahčuje údržbu lesných komunikácií. Pomerne dobré vsakovanie vody uľahčuje pohyb návštevníkom – či už pri chôdzi, rekreačnom behu ale aj pri jazde na bicykli. Jediným problémom tak zostávajú iba návaly vody pri lejakoch.

== Prístup k lesoparku ==
Pre lesopark sú typické počiatočné strmé stúpania prístupových ciest a chodníkov. Potom, ako sa cesty dopracujú na vrchol plošiny, stúpajú či klesajú už len mierne. Počiatočná obťažnosť pre výstup spôsobuje, že lesopark je zbavený [[Riziko (psychológia)|rizika]] príliš vysokej návštevnosti a tým znehodnotenia prostredia. Na druhej strane lesopark je takmer priamo v meste, takže faktická vzdialenosť oddychových miest od obydlí nie je až taká veľká. Napriek blízkosti mesta dokáže park pôsobiť pomerne tichým a autentickým prírodným dojmom. 

Jedinou verejne prístupnou cestou pre [[automobil]]y je asfaltová cesta vyúsťujúca do masívu Breziny zo severovýchodnej časti Trenčína. Vchádza do doliny nad Kukučínovou ulicou a vývodí na vrchole masívu Breziny. Tu sa delí. Jedna vetva vedie k hotelu Veverica (bývalý hotel Brezina) a druhá odbočka vedie k Pamätníku umučených na Brezine, do ktorej nie je povolený vjazd motorovými vozidlami. Inou, taktiež verejne neprístupnou cestou, je asfaltová vozovka spájajúca sídlisko Juh so starou vodárňou, nachádzajúcou sa asi 200 metrov od hotela Veverica. Od vodárne je možné k hotelu pokračovať už len lesnými chodníkmi. Rôzne lesné, poľné cesty, ako aj pešie chodníky, vnikajú do lesoparku takmer zo všetkých strán. Dobrou tradíciou z minulosti je ich kvalitná údržba. Museli byť totižto k okamžitej dispozícii armáde ako únikové komunikácie pre prípad útoku na vojensko-strategicky významné mesto Trenčín.

== Zalesnenie ==
Masív Brezina bol podľa historických malieb na svojom vrchu odlesnený, aby sa nebolo možné nepozorovane priblížiť do blízkosti [[Trenčiansky hrad|hradu]] z východu. Na konci 19. storočia sa masív začal opäť zalesňovať. Na veľkej ploche a monokultúrnym spôsobom sa začali vysádzať borovice – najmä [[borovica čierna]] a [[borovica lesná]]. Celému lesoparku tak približne od Kozieho vrchu na sever, západ a juh dominujú v súčasnosti ihličnany. Borovíc však postupom rokov ubúda a vytláčajú ich – miestnemu prostrediu pôvodnejšie – listnáče. Borovica však stále dominuje a nápor listnatých drevín odráža najmä na sypkých a drobivých terénoch. Najmä na bralách Sokolíc dokáže prirodzene konkurovať listnáčom. Častou drevinou je [[javor]], [[buk lesný]], smrekovec, brest, z invazívnych druhov je to [[Agát biely|agát]] iné.

'''Brezy a Brezina'''. V lesoparku napriek názvu „Brezina“ brezy takmer vôbec nerastú. Brezina dostala svoje pomenovanie po brezách preto, lebo to boli prvé dreviny, ktoré sa v lokalite lesoparku uchytili v začiatkoch jej opätovného zalesňovania. Dnes ich ojedinele možno zazrieť v zadnej – východnej – časti lesoparku. Kvôli zadosťučineniu menu „Lesopark Brezina“ bolo niekoľko briez vysadených na ploche Čerešňového sadu.
[[Súbor:Trencin Brezina plastika Utrpenie FizelJ 1970.jpg|thumb|200px|right|Bronzová plastika je na okraji Čerešňového sadu]]
Les je na veľkej časti svojho územia ponechávaný svojmu prirodzenému rastu. Krovinatý podrast a mladé stromy sú vysekávané iba miestami – napríklad medzi Pamätníkom umučených a hotelom Veverica (bývalý hotel Brezina). Inak sa im necháva priestor, aby dorastali a tak nahrádzali staré borovicové stromy. Húštiny v lesoparku sú vďačným úkrytom pre zver a tlmia akustické ruchy prichádzajúce z mesta. Aj vďaka nim je lesopark pomerne tichým miestom.

== Oddychovo-rekreačná funkcia ==
Park je vhodný pre pešie prechádzky, beh a aj pre jazdu na horských [[bicykel|bicykloch]]. V zime je možné sa v parku sánkovať a ak je o niečo viac snehu – aj bežecky [[lyžovanie|lyžovať]].

* '''Peší pohyb a beh'''. Park nemá promenádny charakter a pre pohyb v ňom sa odporúča dať si skôr bežnejšie, resp. športovejšie oblečenie. Pri daždivom počasí je návštevník pri pohybe v teréne vystavený riziku znečistenia obuvi a šatstva. Pri snehovej pokrývke sa odhŕňa iba asfaltka k Hotelu Brezina, a prístupová cesta od [[Juh (Trenčín)|sídliska Juh]] k vodárni. Ostatné chodníky a lesné cesty sú ponechané na prešľapanie návštevníkmi. Vybrané pešie chodníky sú kvôli uľahčeniu chôdze na mnohých miestach vyschodované. Na mnohých miestach sú popri chodníkoch lavičky z jednoducho spracovaných kmeňov stromov či altánky. Behať sa dá na kombinovaním rôznych úsekov ciest a chodníkov. V lesoparku možno absolvovať niekoľko špeciálne určených trás.

'''Náučný chodník "Vznik a vývoj lesa":''' Chodník s dĺžkou asi {{m|1500|m}} a prevýšením {{m|50|m}} vedie od vodojemu nad Dušovou dolinou smerom k zadnej časti lesoparku až po Pamätník v Dušovej doline, kde boli umučení partizáni počas 2. svetovej vojny. Chodník zahŕňa 12 informačných tabúľ a ideálny pre prechádzky. Chodník využívajú aj cyklisti na horských bicykloch.

'''Náučný chodník "Sever":''' Chodník s dĺžkou {{m|1410|m}} a prevýšením {{m|43|m}} pozostáva zo siedmich stanovíšť a ponúka krátky exkurz do dávnej i nedávnej histórie Breziny. Počas túry sa možno informovať o rôznych druhoch pôd aj rastlín, ktoré na Brezine rastú. Chodník z veľkej časti vedie cez lokalitu Sokolice a je možné z neho vidieť severovýchodnú zastavanú časť Trenčína, najmä v zime. Náučný chodník Sever je o niečo málo náročnejší ako chodník "Vznik a vývoj lesa", je o niečo užší a najmä v oblasti Sokolíc vedie nad strmými roklinami.  

'''Kyslíková dráha:''' Patrí medzi najstaršie projekty v rámci lesoparku. Je to medzi Trenčanmi známy okruh, ktorý sa vytvoril spojením rôznych úsekov lesných ciest a peších chodníkov. Trasa má po rekonštrukcii od roku 2010 dĺžku asi {{km|4|m}} a prevýšenie {{m|100|m}}. Slúži na beh ale aj rôzne iné pohybové cvičenia. Pozdĺž dráhy boli v pravidelných intervaloch rozložené cvičiská z ktorých každé slúžilo na iný druh úkonu – napríklad šplhanie, dvíhanie sa bradlách, skákanie z pňa na peň a pod. Ich cieľom bolo poskytnúť cvičencovi na istý čas možnosť prerušiť beh a nahradiť ho iným druhom pohybovej aktivity. Trať je aj dnes často využívaná.

* '''Pohyb na bicykli'''. Lesopark je ideálnym terénom pre pohyb na horskom bicykli. Cesty a chodníky s rôznym stúpaním, povrchom a dĺžkou možno využívať na vytrvalostnú jazdu alebo aj na kratšie zjazdy. Lesopark Brezina je východiskom pre trasy smerujúce do obce [[Soblahov]], do [[Kubrá|Kubrej]], [[Kubrica (Trenčín)|Kubrice]] skadiaľ sa následne možno uberať aj do ďalších smerov v Strážovských vrchoch.

* '''Bežecké lyžovanie'''. Beh na lyžiach je možný iba v sezónach s dostatkom snehu. Stopy bežkárskych tratí sa začínajú objavovať zväčša až hlbšie v lesoparku, pretože terén na okraji je pre pohyb na bežkách príliš prudký. Bežkami sa dá podobne ako bicyklom dostať z Breziny do Soblahova, Kubrej, Kubrice a ďalej do [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]].
'''Verejné ohniská:''' na prakticky celom území lesoparku sa nachádzajú verejné ohniská, ktoré poskytujú výborné príležitosti pre rodinné akcie. Návštevníci ich môžu nájsť v Dušovej doline, na Kozom vrchu, lesnou cestou smerom na Soblahov, pri hoteli Veverica, neďaleko od Tarzánie, pri starej vodárni a v Čerešňovom sade. Zakladať ohniská mimo verejných ohnísk je prísne zakázané.

'''Hotel Veverica:''' hotel, ktorý sa nachádza prakticky v centrálnej časti lesoparku, hneď vedľa Detského ihriska (Kiosk), v minulosti mnoho rokov známy ako Hotel Brezina. K hotelu vedie asfaltová cesta vedúca od Kukučínovej ulice, poskytuje možnosť parkovania. Pobyt v hoteli je výnimočný tým, že návštevníci sú ubytovaní prakticky uprostred lesa, zároveň poskytuje aj priestor pre spoločenské oslavy (napr. svadby). Hotel poskytuje občerstvenie aj náhodným okoloidúcim návštevníkom.   

== Zaujímavé miesta ==

* '''Pamätník v Dušovej doline''' a '''Pamätník umučených na Brezine'''. Pamätník v Dušovej doline je venovaný 69 obetiam fašizmu, ktoré na týchto miestach popravili Nemci v období od októbra 1944 do apríla 1945. Pamätník odhalili v roku 1946. Od roku 1970 je miesto pietnych spomienok k tejto udalosti presunuté k inej lokalite Breziny – do blízkosti Čerešňového sadu, kde bol vybudovaný nový, rozsiahlejší pamätník. Dôvodom presunu bola lepšia prístupnosť pre návštevníkov a zaiste aj veľkorysejšie poňatie pietnych udalostí. Autormi nového pamätníka sú Ing. arch. [[Ernest Krampl]], akademický sochár [[František Gibala]] a akademický sochár [[Jozef Fízel]].

* '''Štefánikova vyhliadka'''. Na jej vrchole stojí štýlový a bizarný kmeň dnes už odumretej borovice. Vyhliadka sa nachádza na vrchole bralného komplexu Sokolíc. Výhľad sa otvára na severovýchodnú časť Trenčína – k častiam Pod Sokolice, Sihoť. V pozadí na opačnej strane Váhu dominuje očiam masív Skalky, s pozadím pohoria [[Biele Karpaty]]. Terén priamo pod vyhliadkou spadá strmými zrázmi do nivy Váhu.

* '''Detské ihrisko''' nazývané aj '''Kiosk''', pri hoteli Veverica (bývalý hotel Brezina). Aby esteticky zapadlo do okolitého lesného porastu, tak sa ako dominantný konštrukčný materiál použilo drevo. Drevo tvorí žľab pre šmykľavku, základ pre imitáciu vláčika, niekoľko altánkov, hríbikov a pod. K detskému ihrisku sa možno dostať autom. Počas víkendu je tradíciou otvorený kiosk s občerstvením.
* '''Tarzánia'''. Ďalšie detské ihrisko, ktoré poskytuje podobné možnosti na zábavu ako Detské ihrisko (Kiosk). Tarzánia je od Kiosku vzdialená asi 200 metrov smerom k hradu a je ľahko dostupná po asfaltovej ceste (vjazd automobilmi nie je povolený).  

* '''Čerešňový sad''' sa nachádza v blízkosti Trenčianskeho hradu. Je to na oblej vyvýšenine rozprestierajúci sa sad s vyššou hustotou altánkov a ohnísk. Kedysi bol porastený takmer výhradne čerešňovými a višňovými stromami, dnes sú pomedzi pôvodné stromy zamiešané aj brezy a iné stromy.
{{Trenčín}}

{{Súradnice|48.891326|18.047276|type:city|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Trenčín]]
[[Kategória:Parky na Slovensku|Brezina]]