Let Japan Airlines 123

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Let Japan Airlines 123
Japan Airlines B747SR-46 (JA8119) at Itami Airport in 1984.jpg
Boeing 747SR (JA8119) v roku 1982
Nehoda
Dátum12. augusta 1985
Charakteristikaexplozívna dekompresia, strata hydrauliky, zle vykonaná údržba
Súradnice36°00′05″S 138°41′38″V / 36,001389°S 138,693889°V / 36.001389; 138.693889Súradnice: 36°00′05″S 138°41′38″V / 36,001389°S 138,693889°V / 36.001389; 138.693889
Začiatok letuJaponsko Medzinárodné letisko Tokio
Cieľ letuJaponsko Medzinárodné letisko Osaka
Lietadlo
ModelBoeing 747SR
DopravcaJapan Airlines
RegistráciaJA8119
Následky
Počet osôb na palube509 + 15 členov posádky
Prežilo4
Zranených4
Mŕtvych520

Let Japan Airlines 123 (skratka JAL 123) bol pravidelný vnútroštátny let z Tokia do Osaky. 12. augusta 1985 lietadlo Boeing 747SR letu JAL 123 (registračné číslo JA8119) vyslal núdzový signál a 32 minút po nekontrolovateľnom lete narazil do hory Takamagahara. Pri havárii zahynulo 520 z 524 osôb na palube, čo z havárie robí najväčšiu nehodu jediného lietadla v histórii. Haváriu zavinila zle vykonaná údržba na lietadle sedem rokov pred nehodou.

Príčiny a priebeh nehody[upraviť | upraviť zdroj]

Správna a skutočne vykonaná (nesprávna) údržba

Vyšetrovanie odhalilo ako príčinu katastrofy zlyhanie tlakovej prepážky v zadnej časti lietadla, ktoré bolo zapríčinené zle vykonanou údržbou lietadla, vykonanou pred siedmimi rokmi. V tom dôsledku bol jeden z panelu prepážky držaný len jedným radom nitov namiesto dvoch a bolo teda len otázkou času, kedy sa prepážka roztrhne.

Keď sa tak stalo, explozívna dekompresia utrhla veľkú časť zadnej časti lietadla, v dôsledku čoho stroj stratil stabilitu. Zároveň bolo prerušené vedenie všetkých hydraulických systémov, ktoré sa v dôsledku toho stali nefunkčnými. Lietadlo sa tak prakticky stalo neovládateľným.

Posádka, ktorá mohla korigovať chovanie lietadla len zmenami ťahu motorov a niekoľkými ďalšími trikmi, robila v tom čase všetko možné aj nemožné, aby lietadlo zachránila. Situácia sa nedala zvládnuť a 32 minút, počas ktorých dokázali piloti lietadlo udržať vo vzduchu predstavuje mimoriadny výkon, ktorý nedokázala zopakovať žiadna z posádok, ktorá sa skúšala riešiť situáciu na simulátore.

Obete[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa názorov lekárov, ktorí obhliadali mŕtvych, i svedectva preživších náraz prežilo oveľa viac ľudí ako 4, ktorí boli nájdení v troskách chvostovej časti nasledujúceho dňa jednotkami Japonských obranných síl. V dôsledku rozhodnutia kompetentných orgánov japonskej armády, nebola prijatá pomoc americkej námornej pechoty, ktorej vrtuľníky našli miesto dopadu ako prvé. Japonskí záchranári dorazili až po 12 hodinách nasledujúceho dňa, kedy sa počet obetí v dôsledku zranení, šoku a vystaveniu náročným horským podmienkam zvýšil. Prežili len 4 cestujúci. Všetko ženy vo veku od 8 do 34 rokov sediace v posledných siedmich radách, kde sila nárazu nebola tak veľká. S 520 mŕtvymi je táto havária najväčšou zahrňujúcou jediný stroj v celej histórii letectva a druhou najväčšou vôbec a to hneď po leteckom nešťastí na ostrove Tenerife.[1] To však platí len ak nepočítame teroristický útok na WTC, v opačnom pripade sa obe štatistiky menia o 2 miesta dole, keďže prvé a druhé miesto v oboch štatistikách dostanú lety Let American Airlines 11 a Let United Airlines 175.

Média[upraviť | upraviť zdroj]

Havária sa stala námetom pre diely dokumentárnych seriálov Letecké katastrofy a Sekundy pred katastrofou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 100 worst aviation accidents [online]. planecrashinfo.com. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]