Lev I. (Byzantská ríša)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Solidus Leva I.

Lev I. (* 400 – † 474), bol v rokoch 457 až 474 cisárom Byzantskej ríše.

Lev sa narodil v Trákii a pochádzal z nižších pomerov. Po smrti Markiana bol veliteľom vojska Asparom vyhlásený za cisára. Aspar asi predpokladal, že Leva bude ľahko ovládať. Lev bol asi prvým cisárom, ktorého korunovácia bola uskutočnená duchovným hodnostárom – v tomto prípade konštantínopolským patriarchom. V spolupráci so západom plánované znovudobytie Afriky skončilo v roku 468 vojenskou katastrofou a bolo spojené s ohromnými finančnými stratami. Navyše sa tiež zhoršila situácia na Balkáne. Niekdajšie Hunom podrobené germánske a sarmatské kmene sa usadili v dunajských provinciách a začali ohrozovať tamojšiu rímsku správu. Aspar, ktorý bol sám Germán, bol Ostrogótom v Panónii naklonený a uzavrel s nimi dohodu.

Oproti Asparovým očakávaniam sa však Lev ukázal ako zdatnejší politik. Aby sa mohol ubrániť vzrastajúcemu tlaku Aspara, ktorý navyše na trón presadzoval svojho vlastného syna, zostavil Lev novú cisársku gardu z Isaurov a vytvoril Asparovi protiváhu v osobe isaurského náčelníka Tarasicodissy, neskoršieho cisára Zenóna, pričom ho oženil so svojou dcérou Ariadne. So Zenónovou pomocou nakoniec Aspara v roku 471 zbavili moci a popravili. Následkom toho sa však vyostril konflikt s Ostrogótmi.

Na západe dosadil Lev za cisára Anthemia a neskôr aj Julia Nepota, ale bez toho, aby sa tam sitácia upokojila. Naproti tomu so Sásánovcami na východe sa mu darilo udržovať mier, čo ríšu vojensky odbremenilo. Nástupcom Leva sa stal (iba na krátky čas) jeho vnuk Lev II., syn Zenóna.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dějiny Byzance, Nakladatelství Academia, Praha 1992, Praha 1994.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Lev I. (Byzantská ríša)
Vladárske tituly
Predchodca
Markian
cisár
457474
Nástupca
Lev II.