Zobrazenie zdroja stránky Lev X.

{{Nedostatok zdrojov}}{{Infobox Duchovný
| typ = pápež
| zvolené meno = Lev X.
| meno = Giovanni di Lorenzo de’ Medici
| aktuálny titul = 217. rímsky biskup
| portrét = Raffaello, ritratto di papa leone X tra i cardinali luigi de' rossi e giulio de' medici, 1518, 03.jpg
| popis portrétu = Zobrazenie pápeža Leva X. [[Rafael]]om <br/> z roku 1517. Nachádza sa v [[Galleria Palatina|Gallerii Palatina]]
| erb = Medici popes.svg
| štát pôsobenia = {{minivlajka|Taliansko|w}}
| 1. funkcia - obdobie = [[9. marec]] [[1513]] {{--}} [[1. december]] [[1521]]
| 1. funkcia - predchodca = [[Július II.]]
| 1. funkcia - nástupca = [[Hadrián IV.]]
| dátum narodenia = {{dnv|1475|12|11}}
| miesto narodenia = [[Florencia]], [[Florentská republika]]
| dátum úmrtia = {{dv|1521|12|01|1475|12|11}}
| miesto úmrtia = [[Rím]], [[Pápežský štát]]
| kňazské svätenie dátum = {{dv|1513|03|15|1475|12|11}}
| kňazské svätenie miesto = [[Rím]], [[Pápežský štát]]
| biskupské svätenie dátum = {{dv|1513|03|17|1475|12|11}}
| biskupské svätenie miesto = [[Rím]], [[Pápežský štát]]
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Raffaele Sansoni Riaro]]
| biskupský svätiteľ funkcia = kardinál-biskup Ostie
| kardinál dátum = {{dv|1489|03|09|1475|12|11}}
| kardinálsky stupeň = kardinál-diakon
| pontifikát dátum = {{dv|1513|03|09|1475|12|11}}
| intronizácia dátum = {{dv|1513|03|19|1475|12|11}}
}}

'''Lev X.''' ({{vjz|lat|''Leo Decimus''}}), vl. menom '''Giovanni di Lorenzo de’ Medici''' (* [[11. december]] [[1475]], [[Florencia]] – † [[1. december]] [[1521]], [[Rím]]) bol [[Taliansko|taliansky]] duchovný a 217. [[Rímskokatolícka cirkev|rímsky]] [[pápež]] (v období rokov 1513{{--}}1521).

== Životopis ==
Narodil sa ako druhý syn [[Lorenzo di Piero de’ Medici|Lorenza Mediciho]] zv. Vznešený. Na kňazskej dráhe postupoval nesmierne rýchlo. Už ako sedemročný bol prijatý do duchovného stavu (dostal tonzúru), ako trinásťročný bol vymenovaný za kardinála-diakona. 

V rokoch [[1489]] - 1491 študoval teológiu a cirkevné právo v [[Pisa|Pise.]] Za kardinála bol vymenovaný ako 13-ročný ''[[in pectore]]'' [[9. marec|9. marca]] 1489, k zverejneniu došlo 23. marca toho istého roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope Leo X - PopeHistory.com | url = https://popehistory.com/popes/pope-leo-x/ | vydavateľ = popehistory.com | dátum vydania = 2017-01-27 | dátum prístupu = 2024-07-09 | jazyk = en-US}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope Leo X (Giovanni de’ Medici) [Catholic-Hierarchy] | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bdeme.html | vydavateľ = www.catholic-hierarchy.org | dátum prístupu = 2024-07-09}}</ref> Bola mu udelená hodnosť kardinál-diakon s rímskym titulárnym chrámom [[Santa Maria in Domnica]].<ref name=":0" /> V sedemnástich rokoch vstúpil do posvätného kolégia v [[Rím]]e, čoskoro však, po smrti svojho otca v roku 1492, kolégium opustil a vrátil sa do [[Florencia|Florencie]]. 

Keď jeho rodina musela odísť do vyhnanstva, putoval [[Francúzsko]]m, [[Nemecko]]m a [[Holandsko]]m a v roku 1500 sa vrátil do Ríma. Tam sa venoval literatúre, maliarstvu, divadlu a hudbe. Po smrti pápeža [[Alexander VI.|Alexandra VI.]] začal získavať politický vplyv. V roku 1512 sa mu podarilo obnoviť vládu [[Mediciovci|Mediciovcov]] nad Florenciou, kde panoval až do [[konkláve]]. Keďže po zvolení za pápeža 9. marca 1513 nebol členom kléru, musel o šesť dní neskôr prijať kňazskú vysviacku a neskôr o dva dni biskupskú vysviacku od Raffaela Sansoniho kardinála Riara.<ref name=":0" />

Lev X. bol typický renesančný panovník, pokrytecký politik a [[Nepotizmus|nepotista]]. Svojich príbuzných podporoval všade, aj mimo Florencie. Od neho pochádza známy výrok, ktorý napísal svojmu bratovi: „Užívajme pápežstva, keď nám ho Boh dal“. S Francúzskom uzavrel konkordát, ktorý, hoci ho rímska kúria prijala iba s ťažkosťami, bol platný až do [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]]. [[Súbor:Lev X.tif|náhľad|Pápež Lev X.]]V roku 1517 zmaril plány niekoľkých búriacich sa kardinálov, ktorí ho chceli otráviť, keď ich vodcu Alfonza Petrucciho dal popraviť, niekoľkých dal uväzniť, a na takto uprázdnené miesta v kardinálskom kolégiu 1. júla vymenoval tridsaťjeden nových kardinálov. 

Pápežova diplomacia mala veľmi krivoľakú podobu. Najprv sa zdalo, že podporuje francúzskeho kráľa [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]], inokedy kurfirsta Fridricha Saského, a až keď to bolo nevyhnutné, uznal Habsburga [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola I.]] a uzavrel s ním spojenectvo proti Francúzsku.

Keďže sa pri zvolení za pápeža zaviazal prísahou pokračovať v [[Piaty lateránsky koncil|Piatom lateránskom koncile]], 27. apríla 1513 otvoril jeho šieste zasadanie. Ďalšie zasadania tohoto koncilu sa letmo dotkli reformy a bolo zrejmé, že konciloví otcovia si boli vedomí nešvárov v cirkvi, ktoré priam kričali po odstránení. Bola síce zriadená reformná komisia, boli vydané aj reformné dekréty, no ku skutočnej náprave neprišlo. 

Hoci snem trval päť rokov a mal dvanásť zasadnutí, nevykonal pre cirkev nič vážneho. Keď 10. marca 1517, po nariadení križiackej výpravy proti Turkom a zavedení trojročnej dane pre benefíciá, ktorá mala túto výpravu financovať, Lev zakončil Piaty lateránsky koncil, bolo jasné, že ani koncil, ale ani pápeži, či Július II. alebo Lev X., nepochopili vážnosť situácie v cirkvi. Nešlo im vážne o reformu, čo sa stalo pre cirkev osudné.

Podľa historikov Lev X. bol bezstarostný a pôžitkársky človek, mecenáš umenia a znovuzakladateľ rímskej univerzity, ale aj ľahkomyseľný márnotratník, ktorý získaval peniaze aj takým spôsobom, že dával do záložne palácový nábytok, drahé príbory a nádoby. 

Financoval nielen svoje radovánky, ale aj vojny, najmä vyhlásenú križiacku výpravu a v neposlednom rade výstavbu [[Bazilika svätého Petra|chrámu sv. Petra]]. Okrem požičiavania si, zadovažoval si peniaze predávaním úradov, ba aj kardinálskych titulov. 

Na financovanie výstavby svätopeterského chrámu obnovil odpustky, ktoré schválil jeho predchodca [[Július II.]], a zariadil, aby odpustky propagovali kazatelia v kostoloch. Keď v januári 1517 začal o odpustkoch kázať [[Rehoľa kazateľov|dominikán]] [[Ján Tetzel]], augustiniánsky mních [[Martin Luther]] zareagoval tým, že na protest pribil na dvere kostola vo [[Wittenberg]]u svojich 95 téz. Začiatkom roku 1518 Lev nariadil generálnemu predstavenému augustiniánskej rehole, aby Luthera umlčal. Nariadenie bolo bez úspechu. 

Po diskusiách medzi teológom [[Ján Eck|Jánom Eckom]] a Martinom Lutherom v [[Lipsko|Lipsku]] v roku 1519 vydal Lev X. bulu ''Exsurge Domine'' (15. júna [[1520]]), v ktorej odsúdil Luthera v 41 bodoch. Keď Martin Luther bulu verejne spálil, pápež ho exkomunikoval v bule ''Decet Romanum pontificem'', vydanej 11. októbra 1521, v ktorej tiež anglickému kráľovi [[Henrich VIII.|Henrichovi VIII.]] udelil titul „Obhajca viery“ za to, že vydal knihu, v ktorej proti Lutherovi obhajoval sedem sviatostí.

Zo situácie, ktorá vznikla, sa dá usúdiť, že ani pápež, ani rímska kúria nepochopili význam revolúcie, ktorá práve prebiehala v celej cirkvi.

Po smrti bol Lev X. pochovaný v skvostnom náhrobku (dielo sochára a architekta [[Raffaello da Montelupo|Raffaela da Montelupo]]) v bazilike [[Bazilika Santa Maria sopra Minerva|Santa Maria sopra Minerva]].

== Dokumenty ==
* [https://www.grkat.net/texty/lev_x-1521.html Bula o katolíkoch byzantského obradu v Uhorsku zo 16. mája 1521 (Accepimus nuper)] (v slovenskom preklade)

== Referencie ==
<references />

== Pozri aj ==

* [[Zoznam kardinálov vymenovaných Levom X.]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Leo X}}

{{Pápež|
  predchodca=[[Július II.]]|
  nástupca=[[Hadrián VI.]]
}}

{{Pápeži}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Talianski pápeži]]
[[Kategória:Mediciovci]]
[[Kategória:Mecenáši]]
[[Kategória:Osobnosti z Florencie]]
[[Kategória:Absolventi Univerzity v Pise]]