Lorica musculata
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Lorica musculata (Svalový pancier), bol pancier gréckeho pôvodu, používaný ako súčasť rímskej uniformy.
História a vzhľad
Gréci tento typ panciera vymysleli pravdepodobne niekedy medzi 7. - 5. stor. pred Kr. a keď založili svoje mestá v južnej Itálií, tento pancier prevzali aj Italické kmene a Etruskovia. Tak sa zároveň dostal aj do rímskeho vojska, hoci tu ho používali iba bohatší občania, spolu s gréckou Korintskou prilbou a gréckym mečom. Tento raný typ panciera Lorica musculata bol bronzový, pričom presne kopíroval hrudné a brušné svalstvo. Tento pancier používali iba vysokí velitelia. Niekedy pred Púnskymi vojnami sa k vybaveniu panciera Lorica musculata dostali aj kožené strapce, ktoré chránili slabiny a ramená, ale ich funkcia bola viacmenej dekoratívna.
V 2. stor. pred Kr. sa objavili aj panciere Lorica musculata vyrobené z viacerých vrstiev tvarovanej hrubej kože. Tento kožený pancier sa stal veľmi obľúbený. V srdcovej časti sa medzi koženými vrstvami nachádzala kovová platnička. Kožená verzia panciera bola veľmi silná a chránila proti zraneniu možno i viac ako kovové verzie. V neskorých obdobiach republiky mal často pancier na sebe rôzne umelecké motívy a charakteristickú červenú stuhu. Zopínal sa pomocou charakteristických ramenných zdvojení. Takýto ostal pancier počas celého cisárstva. Nosili ho cisári, tribúni, legáti a iní vysokí velitelia. Na umeleckých dielach je prisudzovaný aj bežným vojakom a pretoriánom. Išlo však iba o umelcovu hellenistickú predstavu. Nie je presne známe, kedy sa tento pancier vyradil, predpokladá sa, že sa používal až do pádu Byzantskej ríše v r. 1453.
Dôkazy naznačujú, že bol súčasťou generálskej a cisárskej uniformy aj v 5. a 6. stor., hoci sa preferovali aj iné neskororímske panciere. Dokazujú to cisárske vyobrazenia na minciach a aj sochy (napr. busta cisára Leva). Najslávnejšie je zobrazenie byzantského cisára Justiniána sediaceho na koni v tomto pancieri. Aj v nasledujúcich obdobiach sú dôkazy o používaní tejto zbroje v byzantskej armáde. Ide tak o najdlhšie používaný typ zbroje v histórií armády [chýba zdroj]. Používal sa približne od 5. stor. pred Kr. do 15. storočia, hoci od pádu Západorímskej ríše ostal iba na východe.