Louis Clément Breguet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Louis Clément Breguet
francúzsky hodinár, fyzik a vynálezca
Louis Clément Breguet
Narodenie22. december 1804
Paríž, Francúzsko
Úmrtie27. október 1883 (78 rokov)
Paríž, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Louis Clément Breguet
Breguetov telegraf (1844)

Louis Clément François Breguet ([lui kléman fransoa brege], * 22. december 1804, Paríž, Francúzsko – † 27. október 1883, tamže)[1] bol francúzsky hodinár, fyzik a vynálezca,[2] ktorý sa podieľal na vynáleze a zavedení telegrafie.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vnuk slávneho hodinára A. L. Bregueta sa vyučil za hodinára vo Švajčiarsku.

V roku 1833 prevzal od svojho otca Antoine Louisa Bregueta rodinnú firmu[3] a vyrábal hlavne námorné aj astronomické chronometre a komplikované vreckové hodinky, ale zaujímal sa predovšetkým o elektrotechniku. V roku 1844 bol poverený výstavbou experimentálnej telegrafnej linky na železničnej trati Paríž – Rouen a v roku 1856 postavil centrálnu sieť verejných hodín v Lyone. V roku 1866 si dal patentovať hodiny riadené veľkou ladičkou namiesto kyvadla.[4] V roku 1870 zveril riadenie firmy Edwardovi Brownovi, ktorého rodina ju potom sto rokov viedla, a sám sa venoval svojim pokusom a telegrafii.

Skonštruoval rotujúce zrkadlo, ktorým Fizzeau a Foucault merali rýchlosť svetla. Spolu s Antoine Massonom vynašli cievku,[5] ktorá je po vylepšení Ruhmkorffom známa ako Ruhmkorffova cievka.[6]

Roku 1845 bol vyznamenaný Radom čestnej légie, v roku 1874 bol zvolený za čestného člena francúzskej akadémie vied.[7] a v roku 1877 sa stal dôstojníkom Radu čestnej légie.[8] Je tiež jedným zo 72 významných mužov, ktorých meno je zapísané na Eiffelovej veži v Paríži.[9]

V manželstve s Eugénie Caroline Lassieurovou (* 1815 – † 1889) sa narodili dve deti, dcéra Louise (* 1847 – † 1930) a syn Antoine (* 1851 – † 1882), ktorý pokračoval v otcových aktivitách.[10] Spoločne sa stretli s Bellom a získali licenciu na výrobu jeho telefónov pre francúzsky trh.[11] Jeho vnuk Louis Charles Breguet bol letecký konštruktér a priekopník letectva.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nature July 15, 1886, volume 34, page 259
  2. Carl W. Hall A biographical dictionary of people in engineering, Purdue University Press, 2008 ISBN 1-55753-459-4, p. 26
  3. Osvaldo Patrizzi: Breguet. Meisterwerke klassischer Uhrmacherkunst. Callwey, München 1986, ISBN 3-7667-1016-8.
  4. http://www.crazywatches.pl/tuning-fork retrieved 2010 09 10
  5. Les origines de la bobine d'induction [online]. [Cit. 2011-11-20]. Dostupné online. (francúzsky)
  6. La bobine de Ruhmkorff [online]. [Cit. 2011-11-20]. Dostupné online. (francúzsky)
  7. Maurice Crosland Science Under Control: The French Academy of Sciences 1795-1914 Cambridge University Press, 2002. ISBN 0-521-52475-X p.140
  8. Scientific American: Supplement, Volume 22, September 18, 1886, page 8929
  9. The Names of the 72 Scientists Listed on the Borders of Each of the Four Sides of the Eiffel Tower [online]. toureiffel.paris, [cit. 2011-11-20]. Dostupné online. (anglicky)
  10. http://www.montmollin.ch/docs/breguet-abram-louis.pdf retrieved 2010 09 10
  11. Anton A. Huurdeman The worldwide history of telecommunications page 168

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • M. Hajn, Základy jemné mechaniky a hodinářství. Praha: Práce 1953.
  • Ottův slovník naučný, heslo Breguet Louis Francois Clément. Sv. 4, str. 623.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Louis Breguet na českej Wikipédii a Louis-François-Clement Breguet na anglickej Wikipédii.