Lubelské vojvodstvo
| Lubelské vojvodstvo | |||
|---|---|---|---|
 (Erb vojvodstva) |
 (Vlajka vojvodstva) | ||
 | |||
| Sídlo vlády | Lublin | ||
| Vojvoda | Lech Sprawka | ||
| Rozloha | 25 122 km² | ||
| Počet obyvateľov | 2 024 637 obyv. (2022) | ||
| Hustota | 85 obyv./km² | ||
| EČV | L | ||
| pozri: Podrobné administratívne členenie | |||
 | |||
| powiaty | mestský powiat: | 4 | |
| vidiecky powiat: | 20 | ||
| Gminy: | mestské gminy: | 20 | |
| mestsko-vidiecke gminy: | 30 | ||
| vidiecke gminy: | 163 | ||
| Webstránka Lubelské vojvodstvo | |||
Lubelské vojvodstvo (po poľsky województwo lubelskie) je jedno zo 16 vojvodstiev Poľska. Nachádza sa na východe Poľska. Susedí z Podleským, Mazovským, Svätokrižskym a Podkarpatským vojvodstvom a ďalej s Bieloruskom a Ukrajinou.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Geografické oblasti: Lublinská pahorkatina, Sandomierska kotlina, Roztocze, rovinaté Lublinské Polesie a Južné Podlesie.
Mestske powiaty
[upraviť | upraviť zdroj]Vidiecke powiaty
[upraviť | upraviť zdroj]- powiat biłgorajski
- powiat hrubieszowski
- powiat janowski
- powiat krasnostawski
- powiat kraśnicki
- powiat lubartowski
- powiat łęczyński
- powiat łukowski
- powiat opolski
- powiat parczewski
- powiat puławski
- powiat radzyński
- powiat rycki
- powiat świdnicki
- powiat tomaszowski
- powiat włodawski
Mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Vo vojvodstve je 51 miest, z toho 4 najväčšie majú práva powiat. Počet obyvateľov a povrch podľa GUS z 31.12.2022[1]
Lublin – 331.243 (147,50 km²)
Zamość – 58.942 (30,48 km²)
Chełm – 57.933 (35,26 km²)
Biała Podlaska – 54.768 (49,41 km²)
Puławy – 44.397 (50,61 km²)
Świdnik – 36.992 (20,35 km²)
Kraśnik – 31.744 (26,10 km²)
Łuków – 27.453 (35,75 km²)
Biłgoraj – 25.039 (21,10 km²)
Lubartów – 20.000 (13,92 km²)
Tomaszów Lubelski – 18.061 (13,33 km²)
Łęczna – 17.826 (18,98 km²)
Krasnystaw - 17.519 (42,07 km²)
Hrubieszów - 16.191 (33,03 km²)
Międzyrzec Podlaski - 15.557 (20,03 km²)
Radzyń Podlaski - 14.452 (19,29 km²)
Dęblin - 14.330 (38,51 km²)
Włodawa - 12.266 (18,67 km²)
Janów Lubelski - 11.046 (15,42 km²)
Parczew - 10.298 (8,05 km²)
Ryki - 9.098 (27,38 km²)
Poniatowa - 8.367 (15,20 km²)
Opole Lubelskie - 7.954 (15,12 km²)
Bełżyce - 6.020 (23,46 km²)
Terespol - 5.163 (10,20 km²)
Szczebrzeszyn - 4.784 (29,04 km²)
Bychawa - 4.540 (6,68 km²)
Rejowiec Fabryczny - 4.029 (14,36 km²)
Nałęczów - 3.618 (13,84 km²)
Kazimierz Dolny - 3.257 (30,42 km²)
Tarnogród - 3.161 (10,86 km²)
Krasnobród - 2.999 (6,99 km²)
Kock - 2.888 (16,79 km²)
Zwierzyniec - 2.829 (6,19 km²)
Piaski - 2.433 (8,44 km²)
Stoczek Łukowski - 2.389 (9,13 km²)
Józefów - 2.342 (5,28 km²)
Annopol - 2.325 (7,75 km²)
Lubycza Królewska - 2.163 (3,90 km²)
Rejowiec - 2.000 (6,51 km²)
Łaszczów - 1.982 (5,01 km²)
Ostrów Lubelski - 1.976 (29,77 km²)
Tyszowce - 1.852 (18,52 km²)
Izbica - 1.718 (9,46 km²)
Kamionka - 1.699 (5,89 km²)
Urzędów - 1.688 (12,92 km²)
Modliborzyce - 1.413 (13,15 km²)
Siedliszcze - 1.345 (13,15 km²)
Frampol - 1.343 (4,67 km²)
Goraj - 879 (7,64 km²)
Józefów nad Wisłą - 817 (3,65 km²)
.svg){kind=small}
_COA.jpg){kind=small}
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2006 (podľa údajov z roku 2004) bolo vojvodstvo podľa Štatistického úradu Európskej komisie (Eurostat) označené za najchudobnejší región Európskej únie s priemerným príjmom 3 538 eur na obyvateľa (33% priemeru únie).
Zdroje minerálnych surovín
[upraviť | upraviť zdroj]- Kamenné uhlie v okolí Łęcznej, Puchaczovej, Bogdanky, Momentálne dobývanie v bani v Bogdanke
- Neveľké ložiská ropy a zemného plynu v okolí Lublina (Minkowice, Ciecierzyn, Abramow) v okolí Zamośčia – dnes vyťažené.
- Vápenec – v oblasti Roztocza
- Hlinka (slieň) na území západne od Chełma (povrchová ťažba v Rejowci), a tiež pri brehoch Wisły – v súčasnosti zastavená ťažba.
Priemysel
[upraviť | upraviť zdroj]Najvýznamnejšie závody:
- Ambra - výrobca vína - Biłgoraj
- Black Red White - producent nábytku – Biłgoraj, Zamość
- Cementáreň Chełm
- Cukrovar "Krasnystaw" - Siennica Nadolna
- Kogeneračná elektráreň - Lublin
- Cukrovináreň "Solidarność" Sp. z o.o. - Lublin
- Ložiskové závody – Kraśnik
- Potravinárska firma Lubella S.A. - Lublin
- Ťažba uhlia – Bogdanka
- Textilný závod Mewa - Biłgoraj
- Obvodné družstvo mliekarenské Krasnystaw - Krasnystaw
- "Pol-Skone" - výrobca okien a dverí - Lublin, Biłgoraj
- Spracovanie ovocia "Ybbstaler" - Chełm
- Výroba poľnohospodárskeho náradia "Sipma"- Lublin
- Tsubaki - Hoover Polska Sp. z o.o. - Kraśnik
- Chemický závod Zakłady Azotowe Puławy
- Nábytkárske závody - "Meblotab" - Chełm
- Obuvnické závody "Escott" – Chełm
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádzajú sa tu významné lesné komplexy: Lasy Janowskie a Puszcza Solska
- Chełmski Park Krajobrazowy
- Kazimierski Park Krajobrazowy
- Kozłowiecki Park Krajobrazowy
- Krasnobrodzki Park Krajobrazowy
- Krzczonowski Park Krajobrazowy
- Nadwieprzański Park Krajobrazowy
- Park Krajobrazowy Lasy Janowskie
- Park Krajobrazowy Podlaski Przełom Bugu
- Park Krajobrazowy Pojezierze Łęczyńskie
- Park Krajobrazowy Puszczy Solskiej
- Poleski Park Krajobrazowy
- Południoworoztoczański Park Krajobrazowy
- Skierbieszowski Park Krajobrazowy
- Sobiborski Park Krajobrazowy
- Strzelecki Park Krajobrazowy
- Szczebrzeszyński Park Krajobrazowy
- Wrzelowiecki Park Krajobrazowy
Turistika a odpočinok
[upraviť | upraviť zdroj]
- Biała Podlaska – Zvyšky pevnosti a zámku Radziwiłłovských
- Bełżyce – zámok a kostol z pol. 17.stor
- Biłgoraj – skanzen "Zagroda sitarska", kostol sv. Jerzego, kostol Nanebovstúpenia najsvätejšej Panny Márie, kláštor Františkánov v Puszcze Solskej
- Chełm
- Kostol sv. Apoštolov
- Kriedové pivnice
- Bazylika Najsvätejšej Panny Márie, v areáli s kláštorom Bazylianów, biskupským palácom, špitálom a tiež Uściługskou bránou zo začiatku 17., jediný zachovaný zvyšok Dolného Zámku
- Mestský park
- Park "na hore"
- Reformátorský kostol
- Pravoslávny chrám sv. Jána Teologa
- Chodel - renesančno-gotický kostol z polovice 16. stor., ruina Jezuitského kostola na ostrove z polovice 18. stor.
- Dęblin – pevnosť
- Firlej – jazero, drevený kostol z 19. stor.
- Gołąb – kostol sv. Floriana a Katarzyny,
- Hrebenne – Gréckokatolícky chrám sv. Mikołaja
- Hamernia – prírodná rezervácia Czartowe Pole
- Janowiec – ruiny zámku Piotra Firleja, kostol zo 16. stor.,
- Jabłeczna – pravoslávny monastier
- Janów Podlaski
- žrebčín
- zvyšky biskupského palácu
- jaskyňa Naruszewicza
- Kazimierz Dolny
- zámek
- námestie
- kostol sv. Jana Chrzciciela
- sprašové úžľabiny
- Józefów - kostol Nepoškvrneného počatia najsvätejšej Panny Márie
- Kodeń – kostol sv. Anny
- Kraśnik
- netypické urbanistické rozloženie mesta
- neskorogotický kostol Nanebovzatia Najsv. Panny Márie
- Barokový kostol Ducha sv.
- Synagóga zo 17. stor. XVII
- Zámočné návršie zo zvyškami zámku z prelomu 14-15. stor.
- Krasnobród – kláštor
- Kurów – kostol Nasjv. Panny Márie z 15. stor.
- Lublin – množstvo pamiatok od 13. stor. až po súčasnosť
- Lubartów - barokové kostoly z prvej pol. 18. stor.
- Nałęczów
- Kúpelný park
- vily
- Opole Lubelskie
- kostol zo 17. stor. XVII wieku z cennou barokovou výzdobou z piaristickým kláštorom a školou
- palác Tarłovských a Lubomirských, postavený v 18. stor. zo staršieho zámku
- letný palác kniežaťa Aleksandra Lubomirského
- mestské centrum zo 17-19. stor.
- Puławy – Palácový komplex s parkom
- Radzyń Podlaski
- palác Potockých
- kostol sv. Trojce, náhrobokJerzyho Mniszecha
- Tomaszów Lubelski – kostol nanebovzatia Najsv. Panny Márie
- Uchanie – kostol nanebovzatia Najsv. Panny Márie
- Zamość
- urbanistické usporiadanie mesta
- katedrála Zmŕtvychvstania Pána a Sv. Tomasza Apostoła
Zaujímavé sú tiež regióny Roztocze a Puszcza Solska.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Vojvodstvo v rokoch 1474-1795
[upraviť | upraviť zdroj]Terajšie územie vojvodsta patrilo v uvedenom období do vojvodstiev Lubelského, Ruského a Bielskeho. Časti powiatu radzynského a powiat bialski patrili do Brzesko-litewského vojvodstva Veľkeho litovského kniežatstva.
Vojvodstvo v rokoch 1918-1939
[upraviť | upraviť zdroj]- Sídlo voj. Lublin
- Powiaty: mesto Lublin, bialski, biłgorajski, chełmski, garwoliński, hrubieszowski, janowski, krasnostawski, lubartowski, lubelski, łukowski, puławski, radzyński, siedlecki, sokołowski, tomaszowski, węgrowski, włodawski, zamojski.
- Główne miasta: Biała Podlaska, Biłgoraj, Chełm, Dęblin, Hrubieszów, Lubartów, Łuków, Parczew, Puławy, Siedlce, Zamość, Kraśnik.
- Vojvodovia:
Vojvodstvo v rokoch 1946-1950
[upraviť | upraviť zdroj]- Sídlo voj.: Lublin
- Powiaty: mesto Lublin, bialski, biłgorajski, chełmski, hrubieszowski, kraśnicki, janowski, krasnostawski, lubartowski, lubelski, łukowski, puławski, radzyński, siedlecki, tomaszowski, węgrowski, włodawski, zamojski.
- Hlavné mestá Biała Podlaska, Biłgoraj, Chełm, Dęblin, Hrubieszów, Krasnystaw, Kraśnik, Lubartów, Łuków, Parczew, Puławy, Siedlce, Zamość.
Vojvodstvo v rokoch 1950-1975
[upraviť | upraviť zdroj]- Sídlo voj.: Lublin
- Powiaty: mesto Lublin, bełżycki, bialski, biłgorajski, bychawski, chełmski, hrubieszowski, kraśnicki, janowski, krasnostawski, lubartowski, lubelski, łukowski, puławski, radzyński, tomaszowski, włodawski, zamojski.
- Hlavné mestá: Biała Podlaska, Biłgoraj, Chełm, Dęblin, Hrubieszów, Kraśnik, Lubartów, Łuków, Parczew, Puławy, Zamość.
Vojvodstvo v rokoch 1975-1998
[upraviť | upraviť zdroj]- Sídlo voj.: Lublin
- Hlavné mestá: Puławy, Kraśnik, Lubartów, Dęblin, Ryki, Lubartów, Poniatowa, Opole Lubelskie, Łęczna.
Vojvodstvo od roku 1999
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1999 po reforme vzniklo Lubelské vojvodstvo z území vojvodstiev lubelskiego, chełmskiego, zamojskiego tiež časti bialskopodlaskiego, siedleckiego a tarnobrzeskiego.
Počet obyvateľov
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Generowanie zestawień - Baza Demografia - Główny Urząd Statystyczny [online]. demografia.stat.gov.pl, [cit. 2023-07-03]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lubelské vojvodstvo
| mestá s právami powiatu |
| |
|---|---|---|
| powiaty | ||