Luis Vaz de Camões

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Luis Vaz de Camões
Luis Vaz de Camões
portugalský spisovateľ

Narodenie 1524/1525
Lisabon alebo Coimbra
Úmrtie 10. jún 1580

Luis Vaz de Camões (* 1524/[525, Lisabon alebo Coimbra, Portugalsko – † 10. jún 1580) bol portugalský spisovateľ, považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv portugalskej klasicistickej literatúry a portugalskej literatúry ako takej. Preslávil ho hlavne jeho epos Lusovci (Os Lusíadas), ktorý oslavuje hrdinstvo Portugalcov, a ktorý sa stal portugalským národným eposom.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho dátum ani miesto narodenia nie sú presne známe. Narodil sa pravdepodobne v rokoch 1524/1525, v Lisabone alebo Coimbre. Pochádzal z rodiny Simão Vaz de Camões a jeho matkou bola Ana de Sá e Macedo, ktorá údajne zomrela pri pôrode. O jeho živote sa všeobecne vie len veľmi málo, ide väčšinou o dohady a závery, ktoré vyplývajú z dochovaných historických prameňov. Mladosť strávil v Coimbre, kde študoval na Univesidade de Coimbra. Pôsobil aj na dvore kráľa Jána III., kde sa venoval literárnej tvorbe. Z kráľovského dvora bol však vyhnaný po tom, čo vyšla najavo jeho aféra s Catherine d´Athayde, dcérou prvej dvornej dámy. Jeho trestom bola vojenská služba na fronte v Afrike. Stal sa členom armády portugalskej koruny. Pod jej zástavou bojoval v roku 1547 na africkom fronte v bitke proti Maurom o Ceutu a Maroko, kde prišiel o pravé oko.

V roku 1552 sa vracia do Lisabonu, no po zmätku, ktorý vznikol počas kresťanského národného sviatku Corpo de Deus na lisabonskom námestí Roccio, kde zranil kráľovského úradníka, sa dostáva na niekoľko mesiacov do väzenia. Z väzenia bol prepustený pod podmienkou, že sa zúčastní vojenskej cesty do Indie. Tak sa aj stalo v roku 1553. Luis Vaz de Camões sa tak vydal po tej istej ceste, ktorú pred niekoľkými desaťročiami podnikol jeho vzdialený príbuzný – Vasco de Gama. O ich príbuzenstve možno hovoriť skôr ako o historickej zaujímavosti; Vasco de Gama bol bratrancom manželky Camõesovho starého otca.

Ďalšie vojenské cesty podnikol Camões počas svojej trojročnej služby do Malabar v novembri 1553 a niekoľko mesiacov strávil v Goa. V roku 1556 bol súčasťou expedície do Číny, nie však vo vojenskej funkcii, ale vo funkcii úradníka. Viac ako úradníckej funkcii sa však venoval tvorbe svojho eposu. Na spiatočnej ceste v roku 1569 jeho loď stroskotala v blízkosti ústia Mekongu a podľa legendy bol Camões jediným, ktorý prežil i s rukopisom Lusovcov.

Ani veľkolepé dielo akým sú Lusovci, nezaručilo jeho autorovi dlhovekosť a bohatstvo. Luis Vaz de Camões zomrel 10. júna 1580 na následky morovej epidémie, ktorá zachvátila Lisabon. Jeho pozostatky boli uložené v kostole Igreja de Santa Ana, ktorý bol však zničený počas deštruktívneho zemetrasenia v roku 1755, ktoré zasiahlo aj Lisabon. Jeho pozostatky boli exhumované a prevezené do Mosteiro dos Jerónimos, no nie je isté, či všetky nájdené kosti patrili práve Camõesovi. Vedľa jeho hrobky sa v Mosteiro des Jerónimos nachádza aj hrobka obľúbeného portugalského kráľa Sebastiána, tak ako aj spomínaného vzdialeného príbuzného Vasca de Gama. Na Camoesovej hrobke sa nachádza nápis "Aqui Jaz Luís de Camões Príncipe dos poetas de seu tempo. Viveu pobre e miseravelmente e assim morreu", ktorého autorom je Goncalo Coutinho, a ktorý môžeme preložiť ako: „ Tu leží Luís de Camões, knieža básnikov svojej doby. Žil chudobne a biedne, a tak aj zomrel.“

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Os Lusíadas – epos, ktorý vznikol už v roku 1569, 27 rokov po objavení cesty do Indie; vydaný bol až v roku 1572. Autor v ňom opisuje hrdinské činy Portugalcov, ktorých bol sám svedkom, no zároveň vidí aj temné stránky úspechu a veľkosti koloniálnej ríše.
  • Rimas – zbierka básní
  • Anfitriões – komédia
  • Filodemo – komédia
  • Lírica

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The Lusiads. (1800-1882). prístup: 2013-09-02.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]