Má dať
Má dať (iné názvy pozri nižšie) je v účtovníctve ľavá strana účtu[1].[2]. Opakom je dal.
Ľavou stranou účtu sa v podvojnom účtovníctve rozumie:
- pri účtoch aktív tá strana, na ktorú sa účtuje počiatočný stav a prírastky aktív,
- pri účtoch pasív tá strana, na ktorú sa účtujú úbytky pasív,
- pri konečnom súvahovom účte tá strana, na ktorú sa účtuje konečný stav aktív,
- pri účtoch nákladov tá strana, na ktorú sa účtujú vzniknuté náklady,
- pri účtoch výnosov tá strana, na ktorú sa účtuje zníženie výnosov,
- pri účte ziskov a strát tá strana, na ktorú sa účtujú náklady[3][4]
Iné názvy
Názvy ľavej strany účtu sú má dať, strana ,,má dať`` (skratka MD alebo Md) , debet, debetná strana, dlžnícka strana, historicky aj: (strana) vzal. Zaúčtovanie na ľavej strane účtu sa označuje aj ako (pri)písanie/(za)účtovanie/zápis na ťarchu účtu (resp. staršie ...na vrub účtu a historicky aj ...k ťarche účtu), debitovanie účtu (resp. menej vhodne debetovanie účtu) alebo zaťaženie/zaťažovanie účtu (resp. historicky obťaženie účtu); starší ekvivalent ťarchopis (vrubopis) sa dnes už používa len v istých špecifických významoch.[2][5][6][7][8][9][10][11][12][13]
Pôvod názvov
Výraz „má dať“ vznikol ako preklad stredovekého latinského označenia ľavej strany účtu používaného v Taliansku, ktoré znelo debet dare (neskôr skrátene „debet“), čo znamená doslova „má dať“, „je povinný dať“[pozn 1]. Toto označenie sa pôvodne používalo len v súvislosti s osobnými účtami na označenie tej strany osobného účtu, kde sa zapisovali pohľadávky účtujúceho podnikateľa (teda, že zákazník podnikateľovi „má dať“ peniaze), t. j. ľavej strany osobného účtu. Dnes už je výraz „má dať“ či „debet“ čisto tradičný a nemá nijaký obsahový význam.[2][17][18]
Prehľad
Prehľad synoným používaných v súvislosti s účtovaním na účet[19][pozn 2]:
| Má dať | Dal |
|---|---|
| Účt. zápisy na ľavej strane Účt. zápisy na strane „má dať“/MD Účt. zápisy na dlžníckej strane Účt. zápisy na debetnej strane Účt. zápisy na strane debet Účt. zápisy na ťarchu účtu Účt. zápisy na vrub účtu Debitovanie/Zaťaženie účtu |
Účt. zápisy na pravej strane Účt. zápisy na strane „dal“/D Účt. zápisy na veriteľskej strane Účt. zápisy na kreditnej strane Účt. zápisy na strane kredit Účt. zápisy k dobru účtu Účt. zápisy v prospech účtu Kreditovanie účtu |
Poznámky
- ↑ Debet je 3. osoba jednotného čísla oznamovacieho spôsobu prítomného času slovesa dēbēre, ktoré znamená o.i. dlhovať, byť zaviazaný, byť povinný, mať, musieť, smieť. Dare znamená o.i. dať, darovať, určiť, konať.[14][15][16]
- ↑ Ďalšie zdroje uvedené vyššie.
Referencie
- ↑ SOUKUPOVÁ, Božena; ŠLOSÁROVÁ, Anna; BAŠTINCOVÁ, Anna. Účtovníctvo. 2. vyd. Bratislava : Iura edition, 2004. (EKONÓMIA; zv. 132.) ISBN 80-8078-020-X. S. 75.
- ↑ a b c MÁ DÁTI. In: JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie 1 A-O. 2., přeprac. vyd. Praha: Svoboda, 1984. s. 508.
- ↑ SOUKUPOVÁ, Božena; ŠLOSÁROVÁ, Anna; BAŠTINCOVÁ, Anna. Účtovníctvo. 2. vyd. Bratislava : Iura edition, 2004. (EKONÓMIA; zv. 132.) ISBN 80-8078-020-X. S. 79-87.
- ↑ ÚČET. In: JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie 2 P-Z. 2., přeprac. vyd. Praha: Svoboda, 1984. s. 539-543. konkrétne s. 540.
- ↑ SOUKUPOVÁ, Božena; ŠLOSÁROVÁ, Anna; BAŠTINCOVÁ, Anna. Účtovníctvo. 2. vyd. Bratislava : Iura edition, 2004. (EKONÓMIA; zv. 132.) ISBN 80-8078-020-X. S. 75-76.
- ↑ ťarcha. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a uprav. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X.
- ↑ vrub. In: Slovník slovenského jazyka. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1959–1968. Dostupné online.
- ↑ debitovať. In: Slovník cudzích slov (akademický). 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
- ↑ ŠLOSÁR, Rudolf. Dejiny účtovníctva na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Iura edition, 2008. 234 s. (EKONÓMIA; zv. 269.) ISBN 978-80-8078-227-6. S. 22.
- ↑ BLECHOVÁ, Beata; JANOUŠKOVÁ, Jana. Podvojné účetnictví v příkladech: 2012. 12. vyd. Praha : Grada, 2012. Dostupné online. ISBN 978-80-247-4185-7. S. 12. (po česky)
- ↑ http://bara.ujc.cas.cz/psjc/img.php/img/585/44411399_138048_24708_658
- ↑ ťarchopis. In: Veľký slovensko-ruský slovník. zv. V. T-Vú. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1995. 695 s. ISBN 80-224-0204-4. S. 33.
- ↑ JÁNOŠOVÁ, Dana. Daňový dobropis a ťarchopis [online]. Žilina: epi.sk, 1.2.2001, [cit. 2015-03-01]. Dostupné online.
- ↑ debeo. In: GEORGES, Karl Ernst. Ausführliches lateinisch-deutsches Handwörterbuch. Unveränd. Nachdr. der 8., verb. und verm. Aufl. von Heinrich Georges. Darmstadt : Wiss. Buchges, 1913. dostupné online
- ↑ do. In: GEORGES, Karl Ernst. Ausführliches lateinisch-deutsches Handwörterbuch. Unveränd. Nachdr. der 8., verb. und verm. Aufl. von Heinrich Georges. Darmstadt : Wiss. Buchges, 1913. dostupné online
- ↑ dēbeō. In: PRAŽÁK, Josef Miroslav; SEDLÁČEK, Josef; NOVOTNÝ, František. Latinsko-český slovník 1. (A – K). 17., V SPN 1. vyd. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, s. 354-355.
- ↑ LITTLETON, A. Ch. Essays on Accountancy. University of Illinois Press, 1961., s. 29.
- ↑ SANGSTER, Alan. The Genesis of Double Entry Bookkeeping [online]. [Cit. 2015-03-01]. Pozri s. 8. [prpg.usp.br/dcms/uploads/arquivos/PPGCC/TEXTO_ALAN 20SANGSTER.pdf Dostupné online.] (po anglicky)
- ↑ SOUKUPOVÁ, Božena; ŠLOSÁROVÁ, Anna; BAŠTINCOVÁ, Anna. Účtovníctvo. 2. vyd. Bratislava : Iura edition, 2004. (EKONÓMIA; zv. 132.) ISBN 80-8078-020-X. S. 76.