Maloruština

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Maloruština alebo maloruské nárečie je termín, ktorým ruskí[1] a ukrajinskí autori[2][3] v 19. storočí a na začiatku 20. storočia označovali ukrajinčinu. Názov vychádzal z koncepcie napr. A. I. Sobolenského, S. K. Buliča a čiastočne N. S. Trubeckého, podľa ktorej sú ukrajinské jazyky len nárečím (dialektom) ruského jazyka.

Filozofi a slavisti už v druhej polovici 19. storočia považovali ukrajinčinu za samostatný jazyk (Vladimir Ivanovič Daľ, Pavlo Hnatovyč Žyteckyj, Fedir Jevhenovyč Korš, Alexej Alexandrovič Šachmatov, Pavel Jozef Šafárik, Franc Miklošič).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Florinskij T. D.: Malorusskij jazyk i "ukrajinsko-ruskij" literaturnyj separatizm. Sankt Peterburg. 1900
  2. Kostomarov M. I.: Slavianska mifologija. Kyjiv. 1847. str. 350.
  3. I. Koljarevskyj Вергилиева Энеида на малороссийский диалект (Vergíliova Eneida v maloruskom nárečí)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]