Manažérstvo informácií

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Manažérstvo informácií (nenormované názvy aj: informačné manažérstvo, informačný manažment, manažment informácií, informačné riadenie, riadenie informácií; angl. information management) je transdisciplinárne chápaný súbor poznatkov, metód a odporúčaní systémových prístupov informatiky, ktoré pomáhajú vhodne realizovať informačné procesy manažérskeho myslenia a konania na dosiahnutie cieľov uvažovanej organizácie (alternatívne definície pozri nižšie).

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje viacero podobných definícií manažérstva informácií:

  • manažment informačných zdrojov organizácie pre zaistenie jej zámerov a cieľov
  • transdisciplinárne chápaný súbor poznatkov, metód a odporúčaní systémových prístupov informatiky, ktoré pomáhajú vhodne realizovať informačné procesy manažérskeho myslenia a konania na dosiahnutie cieľov uvažovanej organizácie.
  • transdisciplinárna odbornosť - prepojenie moderného manažmentu, informatiky a systémových prístupov; môžu sem vstupovať aj poznatky z oblasti ekonomiky sociológie, psychológie, politológie, marketingu, operačnej analýzy, atď.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pre konkurencie schopné postavenie firmy v terajšom modernom svete je takmer nevyhnutné mať dobre zvládnuté dve veci a to mať výborne fungujúci manažment a zároveň okamžite sa prispôsobovať prílevom nových informačných technológií. Riešením týchto otázok je manažérstvo informácií.

Spojením pojmov manažérstvo a informatika vznikla disciplína charakterizovaná obrovským prepojením (v mnohých prípadoch už ani nie je jasné či sme v informatike, alebo v manažmente ), spomínaných kmeňových vied s využitím najdôležitejších poznatkov z každej z nich. V manažérskych tímoch, kde nie sú prítomní informatici, sú firmy len veľmi ťažko konkurencie schopné, teda neefektívne. A tak sa v podnikovej praxi veľmi často stretávame s novým pojmom manažérstvo informácií.

Z manažérstva preberá:

  • poslanie
  • cieľ aplikácií

Z informatiky preberá:

  • účelné spôsoby informačného zabezpečenia,
  • riešenia problémov( hlavne technologického rázu)

Zo systémových prístupov preberá:

  • spôsob usporiadania informácií v rámci organizácie
  • metodológiu skúmania nových informácií
  • postup riešenia nových problémov na základe použitia nových informácií


Dnešné chápanie informačného manažmentu by malo rešpektovať ako primárne potreby manažérskeho pohľadu upriameného na rozhodujúci význam správneho stanovenia a dosahovania cieľov organizácie, tak aj na následné hospodárne zabezpečenie tomu zodpovedajúcich informačných procesov. (L. Vodáček a A. Rosický)

Manažérstvo informácií je založené na snahe automatizovať, racionalizovať, zjednodušovať najdôležitejšie a zároveň najpotrebnejšie (v rámci podniku/organizácie) operácie s údajmi a informáciami.

Jeho podstatou a úlohou je vytvoriť také informačné prostredie podniku, ktoré zabezpečí dosiahnutie strategických cieľov. Z manažérskych a systémových pohľadov skúma, projektuje a využíva kvalitatívne nové možnosti práce s informáciami.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny manažérstva informácií môžeme rozdeliť do 3 etáp:

1.etapa (1965 – 1975) Manažérstvo informácií bolo prispôsobované na hospodárne riešenie väčšinou "tvrdých" (hard) technických úloh alebo na správnu - efektívnu, prácu s technickými informáciami.
2.etapa (koniec 70. a 80. roky) V priebehu 80. rokov sa vyvinul pojem manažérstvo informácií (skôr z pohľadu odborníkov), ktorí brali do úvahy požiadavky účinnosti využívania IS a technológií pred požiadavkami manažérov. Preto bolo manažérstvo informácií voľne interpretované ako racionálne manažérske prístupy, metódy a postupy pre zabezpečovanie hospodárnych postupov prípravy, spracovania a využitia údajov.
3.etapa (začiatok 90. rokov) V čoraz väčšej miere, preniká pojem manažérstvo informácií do podnikového sveta a do kníh o manažmente.

Ciele[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto ciele sú spojené s konkurenčnou schopnosťou podniku:

  • Identifikácia potrieb( hlavne tých technologických )
  • Získavanie informácií( interné a externé prostredie )
  • Práca s informáciami ( ich organizácia a uchovávanie následné rozposielanie v rámci organizácie )
  • Produkty a služby ( s informačného hľadiska )
  • Dodávanie informácií do jednotlivých častí podniku /firmy
  • Správne ( efektívne ) používanie informácií v jednotlivých odvetviach podniku
  • Tvorba stratégie podniku ( s prihliadnutím na informačný charakter )
  • Implementovanie celej stratégie informačného manažmentu do podnikovej reality
  • Kontrola plnenia stratégie a korekcia odchýlok
  • V širšom pohľade informačný manažment zlepšuje kooperáciu medzi jednotlivými manažérskymi tímami v podniku, pretože jednotlivé tými sú závislé na informáciách od iných tímov.

Informačný manažér[upraviť | upraviť zdroj]

Je to osoba, ktorá musí perfektne ovládať dve základné vedné disciplíny: podnikový manažment a informatika( okrem iného).

Prostriedky[upraviť | upraviť zdroj]

Prostriedky manažérstva informácií sú informačné systémy (IS/IT). Majú hlavne uľahčiť prácu manažéra (odľahčiť ho od stáleho preskúmavania nových a nových informácií) pri zachovaní svojej kvality. V súčasnosti sú klasické podnikové procesy nahrádzané e – procesmi.

Organizácia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Funkciu manažérstva informácií môže vykonávať jednotka zriadená na tento cieľ (označovaná aj ako centralizovaná), ktorá je však prepojená s jednotkou IT, vytvorená pre riadenie interne generovaných informácií. Táto možnosť sa využíva hlavne vo veľkých podnikoch/organizáciach, pretože je tu veľký tok informácií, ktorý by inak nebol možný správne/efektívne spravovať. Táto metóda je známa vysokou efektivitou.
  2. manažment môže byť decentralizovaný (rozložený). Každý tím bude zodpovedný za zabezpečovanie informácií do databázy organizácie. Táto možnosť sa naopak využíva v malých organizáciach, kde je oveľa menší tok informácií, kde by zriadenie centralizovanej jednotky mohlo vyzerať z pohľadu účtovníctva ako strata v podniku a aj tak by táto jednotka nebola využitá. Je menej efektívna, ale na potreby malého podniku postačuje.

Hlavný prínos informačného manažmentu v rámci podniku/organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vývoj stále nových a efektívnejších filtrov, informačného charakteru, pri zachovaní postačujúceho objemu informácií
  • Napriek filtrom oveľa vyššia kvalita informácií
  • Stále nové a kvalitnejšie databázy typu KNOW-HOW
  • Vysoké zdieľanie informácií v tímoch a tým napomáhanie lepšej kooperácie v tímoch
  • Oveľa vyššia kvalita , v rámci podniku dostupných, informácií
  • Oveľa ľahšie rozhodovanie pri riadení - rýchly prísun nových informácií
  • Manažéri sú menej zaťažení prílevom informácií
  • Pravidelná aktualizácia informácií v rámci podniku( interný sektor), ale aj v rámci trhu ( vonkajšie prostredie - externý sektor )


Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]