Maputo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 25°58′J 32°35′V / 25,967°J 32,583°V / -25.967; 32.583
Maputo
mesto
Maputo seen from southeast - October 2006.jpg
Flag of Maputo.png
Vlajka
Štát Mozambik
Nadmorská výška 47 m n. m.
Súradnice 25°58′J 32°35′V / 25,967°J 32,583°V / -25.967; 32.583
Rozloha 346 km² (34 600 ha)
Obyvateľstvo 1 766 184 (2007)
Časové pásmo UTC+2
Poloha mesta v Mozambiku
Red pog.svg
Poloha mesta v Mozambiku
Wikimedia Commons: Maputo

Maputo (do roku 1975 Lourenço Marques, 1975-1976 Cam Phumĭ) je hlavné a najväčšie mesto Mozambiku.

Nachádza sa na pobreží Indického oceánu v zálive Delagoa v najjužnejšej z mozambických provincií, ktorá sa volá rovnako Maputo. V roku 2007 žilo v meste 1 766 184 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1498 ako prvý Európan zakotvil v tunajšom zálive Delagoa portugalský moreplavec Vasco da Gama pri svojej prvej ceste do Indie. Polohu tohto prístavu využil aj portugalský obchodník Lourenço Marques, ktorý nazval zátoku, v ktorej vládol náčelník Maputa, Baia de Lagoa (slanovodná zátoka). Lourenço tu vymenil niekoľko bezcenných vecí za náklad slonoviny a od tej doby sa tu portugalské galérie opakovane vracali po slonovinu, nosorožie rohy a otrokov. Koncom 16. storočia sa záujem Portugalcov presunul severnejšie, k mestám Sofala a Ilha de Moçambique. V zátoke Delagoa postavila v roku 1721 Holandská Východoindická spoločnosť malú pevnosť, no jej posádka sa po pár rokoch stiahla. Krátky čas v oblasti pobudli aj Briti. Portugalci postavili v roku 1781 malé kasárne na ostrove Ilha Inhaca a pevnôstku na pobreží, ktorá však čoskoro vyhorela. V roku 1784 bol vybudovaný prístav, usadili sa tu prví portugalskí kolonisti a osadu nazvali Lourenço Marques. Keď v roku 1796 do zálivu vplávali francúzske vojnové lode, boli osadníci nútení utiecť do vnútrozemia. Francúzi prístav opustili až po 4. rokoch a uvoľnili ho Portugalcom, ktorí tu žili v napätí s domorodcami a sužovaní maláriou.

Vlaková stanica v Mapute

Začiatok 19. storočia bol v južnej a juhovýchodnej Afrike krutým obdobím, nazývaným difaqane. Kmene sa presúvali z jednej strany na druhú, všetci bojovali so všetkými, krajina bola sužovaná hladomorom. Ani zátoka Delagoa nebola ušetrená. Najskôr do nej vtrhli ngonijskí Zuluovia, ktorých potom vytlačili z vnútrozemia útočiaci Búrovia, ktorých potom Portugalci zatlačili späť. V 60. rokoch 19. stor. osada Lourenço Marques povyrástla na mesto. Po objavení diamantov v Kimberley potrebovali Búrovia nutne prístup k moru a zvažovali anexiu Lourenço Marques, Briti preto pomohli Portugalcom vystavať do vnútrozemia železnicu. Portugalci potom zvolili Lourenço Marques za hlavné mesto kolónie namiesto dovtedajšieho Ilha de Moçambik, aby demonštrovali vôľu a pripravenosť v zálive zostať. Z novej metropoly sa stalo vďaka železnici centrum obchodu, financií, luxusu a zábavy. V 50. a 60. rokoch 20. storočia sa stalo oddychovým rezortom belochov z JAR a Rodézie. V roku 1974 získal Mozambik nezávislosť a prezident Samora Machel mesto premenoval na Maputo. Po vypuknutí občianskej vojny v 70. rokoch nebolo Maputo nijako poškodené, pretože po celú dobu vojny zostalo pod kontrolou vládnych jednotiek Frelimo. Po vojne sa stala z Maputa oáza pokroku celej krajiny. Vojnou zanedbaná infraštruktúra bola prebudovaná a Maputo spojila s juhoafrickým Johannesburgom diaľnica.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšou architektonickou pamiatkou je železničná stanica, ktorú časopis Newsweek v roku 2009 vyhodnotil ako 7. najkrajšiu stanicu na svete.[1]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerským mestom je portugalský Lisabon.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Devět nejkrásnějších nádraží světa. Lidové noviny, 10.3.2009.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hupe, Ilona et Váchal, Manfred: Mozambik, Ilona Hupe Verlag, München 2008, ISBN 3-932084-27-6

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maputo na českej Wikipédii.