Marcus Antistius Labeo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Marcus Antistius Labeo (zomrel okolo roku 10 po Kr.) bol rímsky právnik a autor právnickej literatúry. Narodil sa ako syn iného popredného právnika, Pacuvia Antistia Labeona, ktorý bol ako presvedčený republikán zabitý počas občianskej vojny v bitke pri Filipách (42 pred Kr.). Labeo patril k plebejskému stavu, napriek tomu sa dal na verejnú kariéru a čoskoro dosiahol úrad prétora. Jeho otvorená antipatia voči novému cisárskemu režimu a neomalený spôsob, ktorým svoje sympatie dával z času na čas najavo v senáte znamenali vážnu prekážku v jeho politickej dráhe. Cisár Augustus dal nakoniec prednosť vo výbere konzula Labeonovmu veľkému rivalovi, Ateiovi Capitonovi, oddanému prívržencovi režimu. Keď bola táto istá funkcia ponúknutá nasledujúci rok aj Labeonovi, odmietol ju[1]. Po sklamaní, ktoré mu priniesla verejná činnosť, sa Labeo utiahol do súkromia a venoval sa naplno už len právnej vede. Jeho učiteľom bol slávny právnik Trebatius Testa, sám žiak veľkého Marca Tullia Cicerona. K znalosti práva Labeo pridal ďalšie odbory: dialektiku, filológiu a znalosť starožitností, ktorými by rozšíril výklad a aplikáciu práva[2]. Labeo sa stal bibliou právnikov nasledujúcich období. Jeho výroky sa opakovane vyskytujú u Gaia, Ulpiana a Iulia Paula. Mnohé dokonca prežili až do dôb zákonníka cisára Justiniána (Codex Iustinianus). Labeo je považovaný za zakladateľa Proculovej školy práva (jeho rival Capito založil zasa Sabinskú školu práva)[3], aj keď nie je presne zrejmé, v čom sa dve strany od seba odlišovali.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejšie Labeonovo dielo, Libri posteriores (t. j. knihy vydané po Labeonovej smrti), obsahujú systematický výklad zvykového práva. Dielo Libri ad Edictum (Knihy k ediktom) podávajú komentár k ediktom vydávaným prétormi a edilmi. Osem kníh Probabilium (Dokázateľná látka) je zbierkou axiomatických právnych výrokov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tac. Ann. III 75
  2. Gell. XIII 10
  3. Pompon. Dig. I 2

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Conte, G. B. Dějiny římské literatury. Praha: KLP, 2003.