Martha Argerichová
| Martha Argerich | |
 argentínska klaviristka | |
| Narodenie | 5. jún 1941 Buenos Aires, Argentína |
|---|---|
| Odkazy | |
| Commons |  Martha Argerichová |
Martha Argerich (vyslov [argerič], * 5. jún 1941) je popredná svetová klaviristka. Patrí medzi najvýznamnejších klaviristov druhej polovice 20. storočia a často býva tiež označovaná ako najlepšia klaviristka ženského pohlavia.
Kariéra
Narodila sa v roku 1941 v Buenos Aires. Na klavír sa učila hrať už od svojích troch rokoch. V osmich rokoch verejne debutovala s Beethovenovým Klavírnym koncertom č. 1. V roku 1955 sa jej rodina presťahovala do Rakúska, kde študovala u svetoznámaho klaviristu Friedricha Guldu. V roku 1957, vo svojich šestnástich rokoch vyhrala prestížnu Medzinárodnú hudobnú súťaž v Ženeve. Neskor svoje umenie zdokonaľovala u Artura Benedettiho Michelangeliho. V roku 1975 vyhrala Medzinárodnú klavírnu súťaž Fryderika Chopina vo Varšave. Od roku 1966 sa začala venovať aj nahrávaniu. Vo svete vystupovala hlavne ako koncertná klaviristka. V osmedesiatich rokoch sa začala viac orientovať na komornú hudbu. V roku 1980 vzbudila rozruch, keď vystúpila z poroty Chopinovej súťaže vo Varšave na protest proti tomu, že chorvátsky klavirista Ivo Pogorelić vypadol zo súťaže už v treťom kole. Vyhlásila o ňom, že je génius, čím mu pomohla k medzinárodnemu úspechu. Aj naďalej sa venuje podpore mladých talentov, založila súťaž, ktorá nesie jej meno a je prezidentkou Medzinárodnej klavírnej akadémie Lake Como.
Osobný život
Argerich sa vždy úzkostlivo vyhýbala publicite, kvoli čomu nebola v počiatočnom období svojej kariéry adekvátne známa. Málo známe sú aj detaily z jej súkromia. je však známe, že má tri dcéry s troma roznymi mužmi, s ktorými bola zosobášená - druhým z nich bol známy dirigent Charles Dutoit, tretím americký klavirista Stephen Kovacevich.
Umelecká činnosť
Martha Argerich zaujala hudobnú verejnosť svojím temperamentom, rebelantským duchom, a predovšetkým spontánnou a nenásilne virtuóznou interpretáciou diel. Napriek tomu že je klaviristkou neobyčajných možností, jej technika hry je považovaná za veľmi svojskú a nepríkladnú, podobne ako tomu bolo u Vladimira Horowitza.
Jej repertoár je široký, zahŕňa na jednej strane skladby klasicizmu (klavírne koncerty Haydna a Mozarta)a skorého romantizmu, na druhej strane skladby 20. storočia, ktorými si získala najväčšie uznanie. Vytvorila početné nahrávky diel Chopina, Schumanna Ravela. V koncertnej literatúre sa sústredila hlavne na ruských autorov, z čoho vyniká predovšetkým jej interpretácia Prokofievovho Klavírneho koncertu č. 3. Vytvorila tiež množstvo nahrávok komornej hudby. Vystupuje a nahráva často s huslistom Gidonom Kremerom, violončelistom Mišou Maiským a brazílskym klaviristom a jej blízkym priateľom Nelsonom Freireom.
Významné nahrávky
- Sergej Prokofiev: Klavírny koncert č. 3 C dur, Berliner Philharmoniker, Claudio Abbado (1967, Deutsche Gramophon)
- Piotr Iljič Čajkovskij: Klavírny koncert č. 1 b mol, Royal Philharmonic Orchestra, Charles Dutoit (1971, Deutsche Grammophon)
- Sergej Rachmaninov: Klavírny koncert č. 3, Berlin Radio Symphony Orchestra, Riccardo Chailly (1982, Philips)
- Olivier Messiaen: Visions de l'Amen, Alexander Rabinovič (1989, Philips)
- Dmitrij Šostakovič: Klavírne trio č. 2, Gidon Kremer, Miša Maisky (1998. Deutsche Grammophon)