Martinický palác

Martinický palác stojí v Kanovnickej ulici v Prahe a hlavným priečelím budovy je obrátený na Hradčanské námestie. Patrí medzi najkrajšie renesančné stavby v Prahe v druhej polovici 16. storočia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Budova, postavená po požiaru Hradčan a Malej Strany v roku 1541, bola v majetku Ondřeja Teyfla z Kinsdorfu a Zeilberku. V roku 1583 bola predaná Jirímu Bořitovi z Martinic na Smečne, ktorý ju začal okamžite prestavovať. Palác bol v majetku roku Martinicovcov až do roku 1788, kedy rod vymrel. V tejto dobe bola budova rozšírená o jedno poschodie, pristavané severné krídlo s veľkou sálou, doplnené maľované trámové stropy a do hlavného priečelia vsadená doska z červeného mramoru s heraldickým znakom Martinicovcov – hviezda a leknové stvoly s koreňmi. Dostavba bola realizovaná v rano barokovom štýle. Budova je bohato vyzdobená vonkajšími sgrafitami, kde sú zobrazené výjavy Jozefa Egyptského, hrdinské činy Herkula apod. Bohatá maľovaná výzdoba je aj v interiéri budovy.

V 20. storočí boli začaté rozsiahle rekonštrukčné práce. Na základe dochovaných veľmi presných nákresov a plánov bolo možno niektoré vnútorné miestnosti obnoviť do pôvodného renesančného stavu. Do pôvodného stavu sa podarilo rekonštruovať veľkú sálu.

Koncom 20. storočia bolo zistené, že Jaroslav Bořita z Martinic postavil stavbu v rovnakom hmotnom a priestorovom usporiadaní ako je usporiadanie Kráľovského paláca na hrade, avšak v polovičnom rozsahu. Údajne takto postavil sám sebe a svojim potomkom symbol svojej niekdajšej moci a „zázračného“ zachránenia svojho života pri defenestrácii na Pražskom hrade, kedy boli spolu s Vilémom Slavatom z Chlumu a Košumberka vyhodení z okien.

V súčasnosti je palác prístupný verejnosti. Je možné si ho komerčne prenajať. Sú tu tiež poriadané prehliadky renesančného bývania a expozície múzea hudobných strojov v priestoroch paláca.