Maslenica (sviatok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Boris Kustodiev, Maslenica, 1919

Maslenica (rus. Мaсленица, ukr. Масниця, biel. Масьленіца) je východoslovanský sviatok na hranici zimy a jari, počas týždňa pred pravoslávnym pôstnym obdobím. Pomenovanie sviatku pochádza až z 19. storočia.[1]

Má množstvo názvov, napr. Syrový týždeň (rus. Сырная седмица). Tiež posledný deň syrového týždňa - nedeľa alebo Palacinkový deň. Dnes je to posledný týždeň pred Veľkonočným 40-dňovým pôstom v pravosláví.

Celý týždeň je sprevádzaný množstvom rituálov spojených s mytológiou. Pôvodne sa týkal najmä pytačiek, a spoznávania rodiny nevesty a ženícha a uzavretia manželstva. Každý deň má svoj názov a tradičné povery, ritály spojené s mytoĺogiou: Pondelok – Stretnutie, Utorok – Úskoky, Streda – Skromná streda, Štvrtok - Hýrenie alebo Široký štvrtok, Piatok - Svokrin večer, Sobota - Švagrinine posiedky, Nedeľa - Syropust tiež Masopust, Odpust, Spoveď, Jar, Žírna nedeľa, Čirka, Čierna nedeľa alebo Palacinkový deň. Nedeľa - Maslenica je vyvrcholením celého syrového týždňa. Do nedele sa údajne musia zjesť všetky zásoby masla z minulého roka. V nedeľu sa blízki prosia o odpustenie dlhov a priestupkov z minulého roka, večer sa spomínajú a uctievajú mŕtvi predkovia, spália sa zvyšky sviatočného jedla z celého týždňa, dôkladne sa umyje všetok riad, vykonáva sa očistný kúpeľ, nakoniec dňa je rituálne upálená veľká slamená "baba" žltej farby - Maslenica (podobne ako u západných Slovanov upálenie Moreny) a jej popol je rozptýlený po poliach.

Sviatok je spojený s tradičným jarmokom, sánkovaním, zábavou, návštevami rodiny a známych, pečením a jedením koláčov a palaciniek na všetky možné spôsoby.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. http://www.cestovatel.cz/clanky/maslenica-moskevsky-masopust/

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]