Mathias Zdarsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mathias Zdarsky
lyžiar, pedagóg, maliar
Mathias Zdarsky
Narodenie25. február 1856
Kožichovice, Rakúske cisárstvo, dnes Česko
Úmrtie20. jún 1940 (84 rokov)
Sankt Pölten, Rakúsko
Profesiapriekopník moderného lyžovania
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mathias Zdarsky

Mathias Zdarsky (Matyáš Žďársky), (* 25. február 1856, Kožichovice pri Třebíči – † 20. jún 1940, Sankt Pölten, Rakúsko) bol jeden z prvých lyžiarskych priekopníkov a je považovaný za jedného zo zakladateľov alpskej lyžiarskej techniky. Zapísal sa do histórie lyžovania vynálezom tzv. „lilienfeldskeho viazania“. Bol tiež učiteľom, maliarom a sochárom.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mathias Zdarsky sa narodil ako siedme dieťa do rodiny mlynára Jana Zdarského a matky Jozefy v Kožichoviciach pri Třebíči. Po smrti otca matka s deťmi odišla do Třebíča. Už v detstve oslepol na ľavé oko. V roku 1874 maturoval na reálnom gymnáziu v Jihlave, pokračoval v štúdiu na nemeckom učiteľskom ústave v Brne (Lehrerbildungsanstalt) a až do roku 1883 vyučoval. Potom študoval v Mníchove, kde sa venoval maliarstvu a sochárstvu. Potom pokračoval v štúdiách na polytechnike v Zürichu. Počas štúdií navštívil mnohé európske krajiny a severnú Afriku. Z týchto ciest sa zachovali jeho skice a obrazy.

Keď sa usadil na horskom majetku Habernreith pri Lilienfelde zaujala ho polárna výprava Fridtjofa Nansena. Nansen prešiel cez Grónsko na lyžiach. A tak, ako mnoho iných v tej dobe začal sa venovať lyžovaniu. Veľmi skoro sa pustil do experimentovania na nórskych lyžiach, ktoré vyhovovali najmä na rovinatých terénoch. Čoskoro zistil, že na strmých horských svahoch s nimi nepochodí a že nórska lyžiarska škola pre alpské lyžovanie nevyhovuje. Preto v roku 1890 vyvinul postranné silne odpružené oceľové viazanie, s ktorým sa lepšie zatáčalo a dôležité bolo aj to, že sa päta z lyže nezosúvala. V roku 1896 si nechal viazanie patentovať. Zdarskeho patent sa stal prototypom moderného lyžiarskeho viazania. Podľa vzoru nórskej školy používal zo začiatku len jednu lyžiarsku palicu (Skistock).

V roku 1898 založil Liliendorfský lyžiarsky spolok (Lilienfelder Skiverein) a v roku 1900 Medzinárodný alpský lyžiarsky spolok (Internationale Alpen Ski-Verein) (neskôr premenovaný na Alpen Ski-Verein). V nasledujúcom roku (1901) usporiadal prvé preteky v zjazde a v roku 1905 v slalome. Nakoniec sa stal, v tej dobe, najlepším svetovým lyžiarom. Učiteľské vzdelanie využil na organizovanie lyžiarskych kurzov v Alpách, Beskydách, v Nemecku, Švajčiarsku i v Karpatoch. Len v rokoch 1896 – 1916 prešlo Zdarskeho výcvikom viac ako 20 000 lyžiarov.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako lyžiarsky inštruktor v Rakúsko-uhorskej armáde a neskôr bol lavínovým inštruktorom. V roku 1916 viedol lavínovú vojenskú záchrannú akciu, počas ktorej utrpel vážne zranenia. Za jeho lyžiarske výcvikové zásluhy mu cisár František Jozef I. udelil v roku 1916 Rytiersky kríž a v roku 1931 bol ocenený Zlatým odznakom Za zásluhy o Rakúsku republiku.

Zdarského technika a alpská lilienfeldská škola[upraviť | upraviť zdroj]

Zdarského technika spočívala v bezpečnom ovládaní zjazdu zo strmých svahov a cez terénne nerovnosti s pomocou privrátených oblúkov a pluhovaním, pri ktorých sa používala jedna palica ako opora. Jeho technika odštartovala vývoj zjazdovej prívratovej techniky, ktorá bola postupne zdokonaľovaná. V roku 1896 vydal lyžiarsku príručku Lilienfelder Skilauf-Technik (Lilienfeldska lyžiarska technika), ktorou položil základy tzv. alpskej lilienfeldskej školy jazdy na lyžiach, ktorá vyhovovala najmä alpským terénom. Pre lilienfeldsku školu bola typická jazda v oblúkoch, ktoré mali kratší polomer, širšiu stopu, nižší postoj a predklon namiesto záklonu, ktorý bol typický pre nórsku školu. Skrátil pomerne dlhé nórske a fínske lyže na dĺžku 190 – 220 cm, určil závislosť dĺžky na lyžiarovej hmotnosti a výške.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mathias Zdarsky na českej Wikipédii.