Mea culpa, mea maxima culpa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Mea culpa, mea maxima culpa je latinská veta, ktorá znamená: Moja vina, moja preveľká (najväčšia) vina. Hovorí sa ako vyznanie viny v prvej časti (vstupné obrady) v katolíckej omše. Mea culpa, mea maxima culpa je časťou modlitby Confiteor. Modlitba vyjadruje úkon kajúcnosti a ľútosť nad hriechmi a prosbu kňaza a veriacich[1] za ich odpustenie pred Bohom. Pri slovách Moja vina, moja vina, moja preveľká vina sa používa gesto, keď sa kňaz a veriaci bijú do pŕs (vyjadruje to pokánie)[2][3][4][5].

Text úkonu kajúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Latinský text[6] Slovenský preklad[7]
Confiteor Deo omnipotenti

et vobis, fratres,
quia peccavi nimis
cogitatione, verbo, opere et omissione:
mea culpa,
mea culpa,
mea maxima culpa.
Ideo precor beatam Mariam semper Virginem,
omnes angelos et sanctos et vos fratres
orare pro me ad Dominum Deum nostrum.

Vyznávam všemohúcemu Bohu

i vám, bratia a sestry,
že som veľa zhrešil
myšlienkami, slovami, skutkami
a zanedbávaním dobrého.
Moja vina, moja vina,
moja preveľká vina.
Preto prosím blahoslavenú Máriu, vždy Pannu,
všetkých anjelov a svätých, i vás, bratia a sestry,
modlite sa za mňa k Pánu Bohu nášmu.

Misereatur nostri omnipotens Deus

et, dimissis peccatis nostris,
custodiat nos ad vitam æternam.

Amen.

Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh,

nech nám hriechy odpustí
a privedie nás do života večného..

Amen.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Úkon kajúcnosti - KN 36/2001 | Liturgia[nefunkčný odkaz]
  2. ↑ Gestá v liturgii [online]. [Cit. 2017-03-11]. Dostupné online. Archivované 2014-01-17 z originálu.
  3. ↑ 12. katechéza - Symbol úderu do pŕs
  4. ↑ Lk 18,13 - mojabiblia.sk
  5. ↑ Lk 23,48 - mojabiblia.sk
  6. ↑ Missale Romanum. Città del Vaticano: Libreria Editrice Vaticana, 1975.
  7. ↑ Sv. omša - vstupné obrady[nefunkčný odkaz]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mea_culpa,_mea_maxima_culpa&oldid=7650784“