Mea culpa, mea maxima culpa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Mea culpa, mea maxima culpa je latinská veta, ktorá znamená: Moja vina, moja preveľká (najväčšia) vina. Hovorí sa ako vyznanie viny v prvej časti (vstupné obrady) v katolíckej omše. Mea culpa, mea maxima culpa je časťou modlitby Confiteor. Modlitba vyjadruje úkon kajúcnosti a ľútosť nad hriechmi a prosbu kňaza a veriacich[1] za ich odpustenie pred Bohom. Pri slovách Moja vina, moja vina, moja preveľká vina sa používa gesto, keď sa kňaz a veriaci bijú do pŕs (vyjadruje to pokánie)[2][3][4][5].

Text úkonu kajúcnosti[upraviť | upraviť kód]

Latinský text[6] Slovenský preklad[7]
Confiteor Deo omnipotenti

et vobis, fratres,
quia peccavi nimis
cogitatione, verbo, opere et omissione:
mea culpa,
mea culpa,
mea maxima culpa.
Ideo precor beatam Mariam semper Virginem,
omnes angelos et sanctos et vos fratres
orare pro me ad Dominum Deum nostrum.

Vyznávam všemohúcemu Boh

i vám, bratia a sestry
že som veľa zhrešil
myšlienkami, slovami, skutkami
a zanedbávaním dobrého.
Moja vina, moja vina,
moja preveľká vina.
Preto prosím blahoslavenú Máriu, vždy Pannu,
všetkých anjelov a svätých, i vás, bratia a sestry
modlite sa za mňa k Pánu Bohu nášmu.

Misereatur nostri omnipotens Deus

et, dimissis peccatis nostris,
custodiat nos ad vitam æternam.

Amen.

Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh,

nech nám hriechy odpustí
a privedie nás do života večného..

Amen.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]