Meditácie o prvej filozofii
Meditácie o prvej filozofii (s podtitulom V ktorých sa dokazuje existencia Boha a nesmrteľnosti duše) je filozofické dielo, ktorého autorom je René Descartes. Publikované bolo v roku 1641 v latinčine. Do francúzštiny bolo preložené v roku 1647 pod titulom Méditations Metaphysiques. Pôvodný latinský názov je Meditationes de prima philosophia, in qua Dei existentia et animæ immortalitas demonstratur.
Dielo je zložené zo šiestich meditácií, v ktorých Descartes najprv zavrhne vieru v čokoľvek, čo nie je absolútne isté a potom sa pokúša určiť to, čoho poznanie je isté. Meditácie sú napísané tak, akoby ich Descartes písal šesť dní - každá meditácia sa odvoláva na predchádzajúcu ako na včerajšiu. Descartes ich však v skutočnosti písal niekoľko rokov.
Meditácie
[upraviť | upraviť zdroj]- Meditácia I: O veciach, o ktorých možno pochybovať
- V úvode prvej meditácie Descartes formuluje svoj cieľ a motiváciu; ak chce vo vedách dosiahnuť niečo, čo bude stabilné a pretrvá, musí zničiť všetko, čo je neisté a položiť základy na tom, čo je isté. Spôsob, akým to robí sa nazýva metodické pochybovanie: vychádzajúc z premisy, vznesie voči nej pochybnosť (P), proti ktorej sa následne bráni (B), aby vzápätí vzniesol ešte silnejšiu pochybnosť. Descartes však nie je skeptik. Jeho cieľom je totiž nájsť isté poznanie a cestou k nemu mu je vznesenie pochybnosti do takej miery, do akej je to len možné.
- „Čokoľvek som doteraz akceptoval ako najviac pravdivé som získal zmyslami alebo vďaka nim.“ Touto premisou začína Descartes rozbor štruktúry svojho poznania. (P:) Zmysly nás však niekedy podvádzajú. (B:) Descartes sa bráni: nie je však niektoré poznanie sprostredkované zmyslami absolútne isté? Ako možno pochybovať o tom, že práve v tejto chvíli som tu, sedím pri ohni a držím v rukách tento papier? Ako by mohlo byť popreté, že tieto ruky a celé moje telo patria mne? (P:) Vzápätí však prichádza námietka; mohlo by to byť popreté, ak by sa prirovnal k psychicky chorému človeku, ktorý si o sebe myslí, že je kráľom, hoci je úbožiakom, že je oblečený, hoci je nahý a pod. (B:) Takýto ľudia sú však šialení a bolo by považované za rovnako bláznivé, ak by štylizoval svoju osobu a vnímanie do ich stavu.
- Descartes takýmto pochybovaním príde nakoniec k záveru, že neexistuje vec, voči ktorej by nemohla byť vznesená pochybnosť:
- Človek môže mať istotu, že v danej chvíli bdie a nesníva, ale ako si môže túto istotu uchovať voči námietke, že vo svojich snoch prežívame niekedy okolnosti tak živo, akoby sme bdeli? Ako teda môžeme vedieť, že práve v tejto chvíli nesnívame?
- Ak teda nevieme dokázať, že nesnívame, to čo vnímame svojimi zmyslami predsa musí byť skutočné, resp. musí to mať odraz v niečom skutočnom. Ako však vyvrátim pochybnosť, že všetko to čo vnímam nepochádza od nejakého zlomyseľného démona, ktorý všetku svoju energiu zameral na to, aby ma vo všetkom podvádzal?
- Meditácia II: O prirodzenosti ľudskej mysle: O tom, že o nej vieme viac ako o tele
- Meditácia III: O Bohu, že existuje
- Meditácia IV: O pravdivom a nepravdivom
- Meditácia V: O podstate hmotných vecí a opäť o Bohu, že existuje
- Meditácia VI: O existencii hmotných vecí a reálnej odlišnosti medzi mysľou a telom
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Meditations on First Philosophy na anglickej Wikipédii.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- v angličtine
Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Meditácie o prvej filozofii
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Meditácie o prvej filozofii, éd. de Amstelodami, ex typographia Blavania, 1685 (Vicifons)
- Online text v PDF a MS Word formáte, preložil John Veitch
- zvuková nahrávka na librivox.org
- Meditácie a Námietky a odpovede, preložil John Cottingham
- Stanfordská encyklopédia filozofie
- v češtine
- v nemčine
- ostatné
