Megara (mytológia)
Megara alebo Megaré (starogr. Μεγάρα, Μεγάρη – Megara, Megaré) je v gréckej mytológii dcéra tébskeho kráľa Kreonta. Bola prvou manželkou hrdinu Herakla.[1][2]
Herakles sa s Megarou oženil, keď mal len osemnásť rokov. Nebol ešte najväčším hrdinom gréckych mýtov, svoju slávu mal iba pred sebou. Napriek tomu už vykonal čin, za ktorý mu boli Tébania a ich kráľ veľmi vďační. Herakles niekoľko rokov pásol dobytok na hore Kithairón, kde sa už prejavila jeho chrabrosť, keď zabil leva, ktorý ničil stádo jeho otca Amfitryóna.[3] Neskôr sa vybral do Téb a cestou stretol orchomenských vyslancov, ktorí si išli do Téb po sto volov. Bola to potupná daň, ktorú im museli Tébania každoročne platiť. Keď sa Herakles od nich dozvedel, čo je ich cieľom cesty, nahnevaný im odrezal uši i nos a zahnal ich domov.[4] Onedlho sa preto rozpútala neľútostná vojna, v ktorej Herakles Orchomenčanov porazil a ich kráľa donútil, aby Tébanom vrátil dvojnásobok toho, čo od nich kedy dostal. Kráľ Kreón mu za to dal z vďaky za manželku svoju dcéru Megaru.[4]
Ich manželstvo bolo dlho šťastné. Narodili sa im synovia, Thérimachos, Kreontiades a Déikoón.[5] Rodina žila spokojne, až kým do ich šťastia nevstúpila pomstichtivá bohyňa Héra, ktorá Herakla oddávna prenasledovala, pretože jeho otcom bol jej manžel, najvyšší boh Zeus.[1] Kým bol Herakles pastierom videlo sa jej všetko v poriadku, ale keď dosiahol všetko, po čom môže túžiť smrteľný človek, zoslala na neho šialenstvo. Herakles potom v zatemnení mysle zabil svoje deti. Po tomto hroznom čine musel opustiť mesto i manželku a odísť do vyhnanstva.[4]
Keďže mu tento čin neprestajne ťažil dušu, odobral sa do Delf, aby sa vo veštiarni dozvedel, ako svoj nešťastný skutok odčiniť. Boh Apolón mu ústami Pýtie oznámil, že musí vstúpiť do služieb mykénskeho kráľa Eurysthea a splniť dvanásť úloh, ktoré od neho dostane. Herakles potom dlhé roky slúžil kráľovi Eurystheovi a splnením nesmierne ťažkých úloh dosiahol večnú slávu. K Megare sa už nevrátil, lebo tá si našla útechu u Iolaa,[6][7] syna jeho nevlastného brata Ifikla, ktorý sa do nej zaľúbil. Herakles ich láske nebránil a hľadal si inú manželku. Napokon sa oženil s Déianeirou a Megara dožila svoj život v manželstve s Iolaom.[2]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Homér, Odysea, 11,260-270.
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 288.
- ↑ Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 21-24.
- ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 184-185.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 2,4,11.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 2,6,1.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 4,31,1.