Preskočiť na obsah

Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953 alebo Česko-slovenská menová reforma v roku 1953 (dobový, aj oficiálny, názov znel peňažná reforma) bola menová reforma uskutočnená v roku 1953 v Česko-Slovensku.

Štát sa ňou snažil vysporiadať s dovtedajším prídelovým systémom (reforma ho zrušila), zamedziť čiernemu trhu a znížiť pomer kúpyschopného dopytu voči nízkej povojnovej ponuke spotrebných tovarov (a odstrániť z toho vyplývajúce tendencie k vysokej inflácii).

Hoci ešte 36 hodín pred jej vykonaním prezident republiky Antonín Zápotocký oznámil, že koruna je pevná a takýto krok neprichádza absolútne do úvahy, 1. júna k reforme naozaj došlo. 31. mája 1953 vláda oznámila prijatie zákona „o vykonaní peňažnej reformy a zrušení lístkov na potravinársky a priemyselný tovar“. Občania mali len štyri dni na výmenu doposiaľ platnej (starej) hotovosti a v obmedzenom množstve aj vkladov, avšak v nevýhodnom kurze.[1] Menová reforma propagandisticky mala smerovať proti čiernemu trhu a k znehodnoteniu majetku tzv. špekulantov. Mala zlikvidovať aj "nedostatky prvej reformy a pozostatky hospodárstva fašistov a kapitalistov".[2] Boli tak "zrušené záväzky z vkladov a tuzemských cenných papierov z roku 1945. Súčasne sa zrušili štátne pôžičky vydané po roku 1945 v peňažných ústavoch a u kapitalistov. Zrušili sa aj záväzky zo životného poistenia."[2] Anulovaním dlhov štátu išlo fakticky o štátny bankrot.[3]

Podstata reformy

[upraviť | upraviť zdroj]

Z technického hľadiska sa urobili nasledujúce kroky [4][2][5]:

  • Vymenili sa staré peniaze za nové, a to takto:
    • v prípade pracujúcich (a samostatne hospodáriacich roľníkov), ktorí nikoho nezamestnávali, sa menilo 300 starých korún v pomere 5:1, ostatná hotovosť v pomere 50:1
    • v prípade občanov, ktorí niekoho zamestnávali, sa menilo v pomere 50:1
    • vklady na vkladných knižkách do 50 000 starých korún sa menili v závislosti od vkladu v pomere 5 – 25:1, vklady nad 50 000 starých korún sa menili v pomere 50:1
    • vklady podnikového a školského sporenia, vklady na bežných účtoch socialistických podnikov a iných socialistických organizácií, vklady na účtoch JRD III. a IV. typu sa menili v pomere 5:1 (pokladničná hotovosť v pomere 50:1)
    • vklady na bežných účtoch súkromných podnikov sa prepočítavali do výšky mesačnej mzdy robotníkov za predchádzajúci mesiac v pomere 5:1, ostatné v pomere 50:1
    • prémie zaplatené na životné poistenie sa menili v pomere 20:1
  • Zlatý obsah koruny bol stanovený ako 1 Kčs = 123,426 mg rýdzeho zlata. Predtým bola koruna (v rámci brettonwoodského systému) viazaná na zlato len nepriamo tým, že bola viazaná na americký dolár (kurz 50:1), ktorý zas bol viazaný na zlato (z toho vyplýval nepriamy zlatý obsah koruny vo výške 1 Kčs = 17,779 mg rýdzeho zlata).
  • Zrušili sa zvyšné prostriedky na viazaných vkladoch a záväzky tuzemských cenných papierov z reformy z roku 1945.
  • Zrušili sa všetky štátne pôžičky umiestnené v peňažných ústavoch a u "kapitalistov".
  • Bol odstránený prídelový systém zásobovania (tzv. viazaný trh), ktorý existoval od začiatku druhej svetovej vojny. To znamená, že dovtedajší dvojaký trh (t.j. jednak viazaný trh a jednak - od roku 1949 - aj klasický, voľný trh) bol zrušený a bol zavedený voľný trh aj tam, kde dovtedy bol viazaný trh. Výnimku tvorilo palivo, osobné automobily a niektoré iné úzkoprofilové výrobky.
  • Boli stanovené nové ceny. Pozri nižšie.
  • Mzdy a platy, penzie a podobné dôchodky bežného obyvateľstva sa vyplácali v pomere 5:1.
  • Boli zvýšené mzdy do istej hranice, nižšie dôchodky sociálneho zabezpečenia a prídavky na deti. Rodinám s aspoň 2 deťmi boli zvýšené daňové úľavy. Roľníkom boli zvýšené príplatky za nadzmluvné dodávky poľnohospodárskych výrobkov a od septembra 1953 aj výkupné ceny.

Štyri dni po reforme bolo vymenené 49,1 miliardy starých korún za 1,4 miliardy nových (teda priemerne v pomere 35:1, pričom zmena cien bola približne 10:1 až 5:1). [chýba zdroj]

Sovietsky zväz prestal rubeľ viazať na dolár v roku 1950. Československá menová reforma z roku 1953 potom bola spojená s naviazaním koruny na rubeľ,[6] zatiaľ čo na západe zostal Brettonwoodsky systém s naviazaním západných mien na zlato a dolár.

Ceny

[upraviť | upraviť zdroj]

Nové jednotné štátne maloobchodné ceny boli (po prepočte 5:1) asi dvojnásobne vyššie než dovtedajšie ceny na voľnom trhu, ale boli nižšie ako dovtedajšie ceny na voľnom trhu (v prípade potravín asi o 31 % a v prípade priemyselného tovaru o 37 %). Jednotné ceny výrobkov, ktoré neboli na prídel, sa znížili v priemere o 7 %. Vzhľadom na to, že ľudia do reformy nakupovali najmä za viazané ceny, celková cenová hladina spotrebného tovaru sa reformou spočiatku veľmi zvýšila, ale následne bola počas nasledujúcich mesiacov štátom znížená troma štátnymi zníženiami maloobchodných cien. Celkový výsledok týchto úprav cien bol taký, že po prechodnom poklese spotreby už v roku 1954 osobná spotreba dosiahla najvyššiu úroveň od roku 1945.[7]

Niektoré maloobchodné ceny pred a po peňažnej reforme:

Tovar

množstvo

1937

1952

6/1953

1954

1955

Viazaný trh Voľný trh
Chlieb 1 kg 2,25 8,- 16,- 2,80 2,60 2,60
Rožky 1 kg 5,90 37,70 56,60 8,30 6,60 6,60
Hovädzie zadné 1 kg 17,- 48,- 200,- 25,- 25,- 25,-
Maslo 1 kg 16,50 80,- 450,- 44,- 42,- 42,-
Ryža 1 kg 3,05 40,- 300,- 28,- 19,- 16,-
cukor kockový 1 kg 6,35 15,70 140,- 14,- 11,- 11,-
Káva 1 kg 36,- … 1500,- 300,- 240,- 240,-
Rum 1 l 19,- … 430,- 68,- 57,60 57,60

Prameň: Statistická ročenka ČSR 1958. (čísla (peniaze) sú uvedené v Kčs)

Oficiálny pohľad na reformu pred rokom 1989

[upraviť | upraviť zdroj]

Encyklopédia Slovenska Slovenskej akadémie vied z roku 1979 v hesle mena reformu interpretuje nasledovne (tam, kde nie je vyznačený citát je text len mierne krátený bez zmeny významu pôvodného textu): V situácii, keď mala buržoázia ešte značný vplyv vo finančníctve a bankovníctve, menová reforma z roku 1945 splnila iba čiastočne pôvodný zámer - postihnúť najmajetnejšie vrstvy a špekulantské živly. Mnohým majetným osobám sa pod rôznymi zámienkami uvoľňovala určitá časť viazaných vkladov v novej mene...Vývoj meny bol po reforme 1945 poznamenaný inflačnými tendenciami. Disproporcie medzi množstvom obeživa a trhovými fondmi, ktoré sa po menovej reforme z roku 1945 zmiernili, neskôr znova narastali a v rokoch 1. päťročnice sa stali vážnym hospodárskym problémom. Nominálne príjmy obyvateľstva rástli rýchlejšie než reálne príjmy (rástli životné náklady); zvyšovali sa všetky druhy cien (maloobchodné viac než ostatné). Ďalším problémom bolo veľmi nerovnomerné rozloženie peňažnej hotovosti. Veľa peňazí sa skoncentrovalo v rukách bývalej buržoázie a špekulantov, stal[i] sa živnou pôdou pre nákupné horúčky a rozvetvený čierny obchod. Východiskom pre riešenie dlhodobých problémov v zásobovaní a peňažnom obehu bola menová reforma uskutočnená 1.6. 1953. [Nasleduje informácia o novo stanovenom zlatom obsahu meny a zoznam prepočítacích pomerov pre jednotlivé skupiny obyvateľstva (pozri vyššie):] Menová reforma zlikvidovala aj nedostatky prvej reformy a pozostatky hospodárstva fašistov a kapitalistov. Zrušila záväzky z vkladov a tuzemských cenných papierov z reformy z 1945. Súčasne sa zrušili štátne pôžičky vydané po roku 1945, umiestené v peňažných ústavoch a u kapitalistov. Zrušili sa aj záväzky zo životného poistenia, pokiaľ sa mali plniť na viazaný vklad. Zároveň sa znížili komerčné ceny o 30 %. Základné mzdy a dôchodky boli zvýšené. Menová reforma mala výhradne triedny charakter, postihnuté boli hlavne tie majetkové hodnoty, ktoré boli v rukách špekulantov a zvyšku buržoázie, Pracovné dôchodky boli zhodnotené znížením cien....Reforma odstránila vážnu prekážku, ktorá brzdila zvyšovanie produktivity práce. Boli vytvorené predpoklady pre socialistické odmeňovanie podľa práce a zvyšovanie úrovne chozrazčotného hospodárenia, režimu hospodárnosti a finančnej disciplíny. Menová reforma upevnila celú úverovú sústavu, socialistické financie, a tým aj politickú a hospodársku silu čs. národného hospodárstva.[2]

Nepokoje

[upraviť | upraviť zdroj]

V niektorých mestách došlo po reforme k nepokojom najmä medzi robotníkmi. Najsilnejší odpor vzbudila menová reforma v Plzni, kde bol jej dosah ešte zvýraznený tým, že plzenská Škodovka úmyselne vyplatila mzdy skôr, ešte pred reformou (pozri Plzenské povstanie (1953)). V Plzni demonštrovalo dvadsaťtisíc ľudí. Zatknutých bolo 650 ľudí a v následných procesoch bolo odsúdených 331 ľudí, 50 rodín sa muselo z Plzne vysťahovať.[1]

Nepokoje vypukli aj v Prahe, v závode ČKD demonštrovalo okolo 1 000 nespoko­jencov, časť z nich vyšla aj do ulíc. Na Slovensku nedošlo veľmi k pouličným nepokojom, ale ľudia zastavovali prácu. Väčšie štrajky prebehli v Ružomberku, Lubeníku, Liptovskom Mikuláši, Zlatých Moravciach a Handlovej. Podľa odhadu Jana Peška z Historického ústavu SAV prácu na Slovensku vtedy zastavilo do 200 000 ľudí.[8]

Tento prvý, hoci krátky masový prejav nespokojnosti v sovietskom bloku, urobil radosť tím, ktorí financovali Rádio Slobodná Európa (RFE). RFE od roku 1951 vysielalo do Československa, Poľska a Maďarska a tiež posielalo cez železnú oponu balóny s antikomunistickými letákmi a tlačovými materiálmi. Objednali výrobu letákov v podobe novej korunovej bankovky a táto tajná operácia „Prospero“ trvala päť dní, počas ktorých poveternostné podmienky umožnili vyslať z Bavorska na české územie celkom 6 500 balónov nesúcich deväť miliónov „hladových korún“ a dva milióny agitačných letákov.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Operace Prospero. Po měnové reformě v Československu pršely „hladové koruny“ [online]. Post Bellum, 2024-07-20, [cit. 2024-07-22]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b c d mena. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok III. K – M. Bratislava : Veda, 1979. 656 s.
  3. ↑ PETŘÍČEK, Martin. PŘEHLEDNĚ: Měnová reforma v roce 1953, lístky zmizely a úspory s nimi [online]. iDNES.cz, 2018-06-02, [cit. 2024-07-22]. Dostupné online. (po česky)
  4. ↑ PRŮCHA, Václav, a kol. Hospodárske dejiny Československa v 19. a 20. storočí. 1. vyd. Bratislava : Pravda, 1974. 609 s.
  5. ↑ KOVÁČ, Dušan, a kol. Kronika Slovenska 2 : Slovensko v dvadsiatom storočí. Bratislava : Fortuna Print, 1999. 607 s. ISBN 80-88980-08-9.
  6. ↑ Loupež století [online]. Reflex.cz, [cit. 2024-07-22]. Dostupné online. (po česky)
  7. ↑ PRŮCHA, Václav, a kol. Hospodárske dejiny Československa v 19. a 20. storočí. 1. vyd. Bratislava : Pravda, 1974. 609 s.
  8. ↑ JANCURA, Vladimír. Nová koruna mala silu sociálnej rozbušky [online]. Pravda.sk, 2013-06-01, [cit. 2024-07-22]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jirásek, Z., Šůla, J.: Velká peněžní loupež v Československu 1953 aneb 50 : 1, Svítání, Praha, 1992, 164 s., ISBN 80-900238-9-4
  • Vencovský, F.: Vzestupy a propady československé koruny Praha, Oeconomica 2003
  • Vokrouhlecký, J.: Komparace československých měnových reforem 1919, 1945 a 1953, Bakalářská práce, Univerzita Karlova v Praze, Fakulta sociálních věd, Institut ekonomických studií, 2004
  • PRŮCHA, Václav, a kol. Hospodářské a sociální dějiny Československa 1918 – 1992. 1. vyd. Diel 2. Období 1945 – 1992. Brno : Doplněk, 2009. 1004 s. ISBN 978-80-7239-228-5. S. 278 – 288.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Menová_reforma_v_Česko-Slovensku_v_roku_1953&oldid=7887726“