Meru (číslo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Meru je zastaraná slovenská nesklonná číslovka, ktorá bola synonymom číslovky štyridsať. V dávnejších textoch sa vyskytovala aj v podobe sklonného podstatného mena mera; tvar meru vznikol ustrnutím akuzatívu tohto pôvodného slova mera. Slovo meru pochádza zo stredoslovenských nárečí.[1][2][3]

Meruôsmy[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes sa slovo meru používa už len ako súčasť prídavného mena meruôsmy (=štyridsiaty ôsmy) v spojeniach meruôsmy rok (=rok 1848) a meruôsme roky/staršie:roky meruôsme (=revolúcia 1848-1848).[4][5][6][7]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie doklady slova meru sú zo 16. storočia, pričom v nich vzhľadom na použitý pád môže ísť len o vyskloňované slovo mera: napríklad doklad z Opatoviec (1554: predal dom za meru zlatých), z Mošoviec (1568: posslite wicze ness meru ryb), či z Hronského Beňadika (1575: na to ste mi nezaplatili meru zlatých). V dokladoch zo 17. storočia vidno aj prípady, kde je základný tvar slovo mera: napríklad v doklade z Martina (1623: od mery let chodjewal cez horu) alebo v doklade z neznámeho miesta (1646: dal sem do zalohu (zem) w pjatj a mere zlatjch).[3][2]

Podľa Kotuliča 1967: „Podľa výsledkov dotazníkovej akcie V. Vážneho, organizovanej v 30. rokoch v rámci Jazykovedného odboru Matice slovenskej, sa nesklonné slovko meru vo význame základnej číslovky „štyridsať" a ako prvá časť zloženej radovej číslovky štyridsiaty vyskytuje výlučne iba na stredoslovenskej nárečovej oblasti (na západe približne po čiaru Zlaté Moravce — Prievidza, na východe zhruba po čiaru Jelšava — Štrba). V odpovediach získaných pri tejto dotazníkovej akcii sa však už veľmi často stretávame s poznámkou, že slovo meru sa vyskytuje už len v reči starej generácie. Z toho vyplýva, že v stredoslovenských nárečiach treba dnes slovo meru ( = 40) hodnotiť ako archaický prvok v porovnaní so štylisticky neutrálnou a bežnejšou podobou štyridsať.“[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. meru. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 135.
  2. a b mera. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok II K – N. Bratislava : Veda, 1992. 614 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0385-7.
  3. a b c KOTULIČ, Izidor. Význam, rozšírenie a pôvod slova meru. Slovenská reč (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1967, roč. 32, čís. 2, s. 89 – 94. Dostupné online [cit. 2021-06-22]. ISSN 1338-4279. (Poznámka: V čase písania článku jeho autor ešte nemal k dispozícii všetky doklady k slovu meru, ktoré boli neskôr zapracované napr. do HSSJ)
  4. meru. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 332.
  5. meruôsmy. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová. Zväzok M – N. Bratislava : Veda, 2015. 1103 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1485-2.
  6. meruôsmy. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 135.
  7. Čo znamená spojenie meruôsme roky? [online]. Bratislava: Jazykovedná poradňa SME, 3.1.2008, [cit. 2021-06-22]. Dostupné online.