Metaetika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Metaetika je časť etiky, ktorá rozpracúva problémy gnozeologickej a logickej povahy jazyka morálky.

Metaetika sa sformovala začiatkom 20. storočia ako relatívne samostatný smer, ktorého predmetom skúmania je etika ako spoločensko - vedná disciplína. Etické skúmania metaetiky sa zaoberajú jazykom morálky, analýzou etických pojmov, výrazov a skúmaním pravdivostných hodnôt morálnych súdov. Podľa Wiliama K. Frankenu (1908 - 1994) amerického analytického etika je predmetom metaetiky otázka od dokázateľnosti a oprávnenosti morálnych súdov (Frankena, 1973. s. 96). V literatúre sa často objavuje metaetika a analytická etika ako synonymá, súvisí to s formovaním metaetiky na pozadí anlickej analytickej filozofie.

Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

George Edward Moore, jeho dielo Principia Ethica sa považuje za východiskovú prácu analytickej etiky. Jeho práca spôsobila analytický obrat v etike, bola odmietnutím dvoch filozofických smerov - hedonistického utilitarizmu a novohelgelovského idealizmu, ktoré v 19. storočí dominovali v britskej morálnej filozofii. Na tomto pozadí sa vytváral filozoficko - etický názor. G. E. Moora. G. E. Moore sa považuje za zakladateľa metaetiky (zaujímavosťou je, že on tento pojem "metaetika" nepoužil).

Harold Arthur Prichard - deontologická etická koncepcia založená na princípe povinnosti. Diela: Spočíva morálna filozofia na omyle? (Does Moral Philosophy Rest on A Mistake?), Povinnosť a neznalosť faktu (Duty And Ingnorance Of Fact) - publikované v časopise Proceedings of the British Academy v roku 1932.

William David Ross

Charles Kay Ogden

Charles Leslie Stevenson

Richard Mervyn Hare

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Kolektív autorov, Dejiny etického myslenia v Európe a USA, s. 575 - 594,Kalligram, Bratislava 2008, ISBN:978-80-8101-103-0)