Michajlo Ľvovič Zinčenko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Michajlo Ľvovič Zinčenko
ukrajinský vojenský dôstojník, poručík
Michajlo Ľvovič Zinčenko
Rod. menoМихайло Львович Зінченко
Narodenie22. máj 1893
Rojišče, Ukrajina
Úmrtie12. marec 1963 (69 rokov)
Dubnica nad Váhom, Slovensko

Michajlo Ľvovič Zinčenko (ukr. Михайло Львович Зінченко, * 22. máj (4. jún) 1893, Rojišče, Ukrajina – † 12. marec 1963, Dubnica nad Váhom, Slovensko) bol poručík, účastník Ukrajinskej revolúcie v rokoch 1917 – 1921, dôstojník Armády ULR, zúčastnil sa bojov za nezávislosť Ukrajiny v roku 1920.

Služba v ruskej armáde[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1912 do roku 1917 slúžil v ruskej armáde. Bojoval na frontoch Prvej svetovej vojny. Účasť v bitkách: december 1914 - január 1915 na rusko-tureckej hranici pri meste Sarıkamış a dedine Karahan, máj 1915 na rusko-rakúsko-uhorskej hranici pri meste Sokal. Odmeny: Rád sv. Anny 4. stupňa s nápisom „Za odvahu“ a sv. Stanislausom 3. stupňa s mečmi.

Ukrajinská revolúcia[upraviť | upraviť zdroj]

Na jar 1918 organizoval v obci Rojišče voľby delegátov na ukrajinský zjazd poľnohospodárov v Kyjeve a zúčastnil sa na ňom. V auguste toho roku nastúpil na polytechnický inštitút v Kyjeve na poľnohospodársku fakultu. 23. júna 1920 bol zadržaný boľševikmi a odsúdený na odoslanie do koncentračného tábora.

Od 1. novembra 1920 vstúpil do armády Ukrajinskej ľudovej republiky. Účasť v bitkách: pri dedinách Mykulyneckyj Rižok (13. novembra 1920), Golenyščenskyj Majdan a Mykolajiv (20. novembra 1920). Po internácii bol v táboroch v Poľsku. V septembri 1921 bol prepustený z armády, aby pokračoval v štúdiu.

Emigrácia[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 1921 - máj 1922 študoval na poľnohospodárskej akadémie v Berlíne. Od mája 1922 žil v Prahe. Vstúpil do Českého vysokého učení v Prahe, kde študoval poľnohospodárske inžinierstvo. Štúdium ukončil 17. júna 1926.

Pracoval v Vígľaši. 21. februára 1941 sa oženil s Julianou Novákovou. V roku 1946 mali dcéru Oksanu. Od roku 1949 do roku 1953 pracoval v Bolešove. V roku 1953 sa presťahoval do Dubnice nad Váhom, kde zomrel 12. marca 1963 a bol pochovaný na mestskom cintoríne.

S vyhlásením nezávislosti ukrajinského štátu 30. októbra 1997 bol rehabilitovaný.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ляшев О. Роїщани в Українській революції. Михайло Зінченко. – Чернігів, 2018.
  • Кобела Адольф Стражденне життя українського біженця. Михайло Зінченко – український біженець, видатний сільськогосподарський спеціаліст // Нове життя (газета русинів-українців Словаччини). – 20.12.2013.
  • https://jankvasnicka.blog.sme.sk/c/480198/zincenko-michal-lvovic.html