Michajlo Ľvovič Zinčenko

Mychajlo Ľvovyč Zinčenko
ukrajinský vojenský dôstojník, poručík
Rod. meno	Михайло Львович Зінченко
Narodenie	22. máj 1893 Rojišče, Ukrajina
Úmrtie	12. marec 1963 (69 rokov) Dubnica nad Váhom, Slovensko
Odkazy
Commons	Michajlo Ľvovič Zinčenko
Biografický portál

Náhrobok Zinčenka na cintoríne Dubnica nad Váhom

Náhrobok Zinčenka na cintoríne Dubnica nad Váhom

Mychajlo Ľvovyč Zinčenko (ukr. Михайло Львович Зінченко, * 22. máj (4. jún) 1893, Rojišče, Ukrajina – † 12. marec 1963, Dubnica nad Váhom, Slovensko) bol poručík, účastník Ukrajinskej revolúcie v rokoch 1917 – 1921, dôstojník Armády ULR, zúčastnil sa bojov za nezávislosť Ukrajiny v roku 1920.

Služba v ruskej armáde

Od roku 1912 do roku 1917 slúžil v ruskej armáde. Bojoval na frontoch Prvej svetovej vojny. Účasť v bitkách: december 1914 - január 1915 na rusko-tureckej hranici pri meste Sarıkamış a dedine Karahan, máj 1915 na rusko-rakúsko-uhorskej hranici pri meste Sokal.

Odmeny: Rád sv. Anny 4. stupňa s nápisom „Za odvahu“ a sv. Stanislausom 3. stupňa s mečmi.

Ukrajinská revolúcia

Na jar 1918 organizoval v obci Rojišče voľby delegátov na ukrajinský zjazd poľnohospodárov v Kyjeve a zúčastnil sa na ňom. V auguste toho roku nastúpil na polytechnický inštitút v Kyjeve na poľnohospodársku fakultu. 23. júna 1920 bol zadržaný boľševikmi a odsúdený na odoslanie do koncentračného tábora.

Od 1. novembra 1920 vstúpil do armády Ukrajinskej ľudovej republiky. Účasť v bitkách: pri dedinách Mykulyneckyj Rižok (13. novembra 1920), Golenyščenskyj Majdan a Mykolajiv (20. novembra 1920). Po internácii bol v táboroch v Poľsku. V septembri 1921 bol prepustený z armády, aby pokračoval v štúdiu.

Emigrácia

V októbri 1921 – máj 1922 študoval na poľnohospodárskej akadémii v Berlíne. Od mája 1922 žil v Prahe. Vstúpil do Českého vysokého učení v Prahe, kde študoval poľnohospodárske inžinierstvo. Štúdium ukončil 17. júna 1926.

Pracoval vo Vígľaši. 21. februára 1941 sa oženil s Julianou Novákovou. V roku 1946 mali dcéru Oksanu. Od roku 1949 do roku 1953 pracoval v Bolešove. V roku 1953 sa presťahoval do Dubnice nad Váhom, kde zomrel 12. marca 1963 a bol pochovaný na mestskom cintoríne.

S vyhlásením nezávislosti ukrajinského štátu 30. októbra 1997 bol rehabilitovaný.

Externé odkazy

• Hrob na mestskom cintoríne v Dubnici nad Váhom^{[nefunkčný odkaz]}
• Náhrobok poručíka Zinčenka M.L..
• Video Náhrobku poručíka Zinčenka M.L.z Dubnice nad Váhom

Zdroje

• Ляшев О. Роїщани в Українській революції. Михайло Зінченко. – Чернігів, 2018.
• Кобела Адольф Стражденне життя українського біженця. Михайло Зінченко – український біженець, видатний сільськогосподарський спеціаліст // Нове життя (газета русинів-українців Словаччини). – 20.12.2013.
• https://jankvasnicka.blog.sme.sk/c/480198/zincenko-michal-lvovic.html
• Pamätná tabula inštalovaná v rodnej obci Roišče v Černogovskej oblasti