Mikuláš IV. Druget

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Mikuláš IV. Drugeth)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rodový erb umiestnený na kaštieli v Humennom

Mikuláš IV. Druget(h) (maď. IV. Drugeth Miklós) bol príslušník rodu Drugetovcov.

Matka Klára Bátoriová mu zomrela vo Viedni pri pôrode (1546), keď sprevádzala muža Štefana IV. na ceste za kráľom Ferdinandom. Ten sa mu stal krstným otcom a vymenoval svoje krstňa za zemplínskeho župana. Už ako 15-ročný mladík sa zúčastnil v Zemplíne na stoličnej kongregácii zemplínskych zemanov za účelom prípravy vojska pre kráľa Ferdinanda. Toto vojsko malo za cieľ zničiť odboj proti kráľovi, ktorý viedol veliteľ František Német. Po nešťastnej smrti svojho otca Štefana IV. (1555) sa ešte nemohol stať županom, preto panovník Ferdinand vymenoval Mikuláša z Perína ako zastupujúceho župana. V roku 1558 ho zastupoval Matej Wicmandi, ako je to určené v kráľovskej menovacej listine kráľa Ferdinanda: „ Ustanovujem Ťa spolu s manželkou, deťmi a so vznešeným Mikulášom z Humenného, ktorému ty budeš patrónom a verným tútorom.“ Aby mohol vykonávať túto funkciu, musel zložiť pred zástupcami stolice predpísanú prísahu, ako je to aj zaznamenané: „V pondelok pred sviatkom sv. Mikuláša biskupa, na majetku Trhovište, roku 1558. Pán Matej Wicmándy v prítomnosti vznešeného Mikuláša, syna Štefana Drugetha z Humenného, zvolený za zákonitého župana v zmysle zákonitých listov najjasnejšieho uhorského kráľa, jeho cisárskeho majestátu, zložil prísahu, Vivat!“ Na inaugurácii Maximiliána II. za uhorského kráľa sa zúčastňovali aj zástupcovia Zemplínskej župy a v análoch sa udáva: „Gabriel z Perína prišiel so 118 jazdcami, Ján Alagi s 28, Mikuláš z Humenného, najvyšší župan s 30-timi jazdcami. Navyše Gabriel z Perína niesol pred kráľom meč v pošve sv. Štefana.“

Matej Vicmandy odovzdal 2. januára v roku 1570 správu Zemplínskej stolice Mikulášovi IV. Do toho úradu bol uvedený čanádskym biskupom Baltazárom Melegom a leleským prepoštom. Pri tejto príležitosti bol zvolený aj nový podžupan Šimon Alpari z Boľu a notár Peter z Čičaroviec. Táto udalosť spôsobila veľkú radosť, o čom svedčí nasledujúci zápis: „Radosť prítomných stavov bola taká veľká, že darovali z tisíc florénovej zbierky, určenú pre jeho cisársko-kráľovský majestát z titulu pôžičky pre vojnové potreby, sto zlatých na zaplatenie výkupného za Štefana Krušica, utrápeného nedôstojným zajatím u barbarov a na jeho návrat späť do vlasti, len aby urobili tento deň čo najviac pamätným v dejinách stolice.“ Kráľ Maximilián IV. na toto veľkodušné gesto Zemplínskej stolice reagoval tým, že slávnostne zveril županovi Mikulášovi IV. a jeho potomkom privilégium usporadúvať trhy v mestečku Zemplín.

V roku 1575 Mikuláš IV. Druget znova opravil hrad Brekov, o čom svedčí aj doklad, že Ján Zápoľský sa po prehratej bitke pri Tokaji uchýlil na tomto hrade.