Kaštieľ v Humennom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°56′20″S 21°54′26″V / 48,938936°S 21,907231°V / 48.938936; 21.907231
Kaštieľ v Humennom
Kaštieľ
Humenné muzeum 19.08.08 p2.jpg
Kaštieľ je sídlom Vihorlatského múzea
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Humenné
Mesto Humenné
Súradnice 48°56′20″S 21°54′26″V / 48,938936°S 21,907231°V / 48.938936; 21.907231
Štýl novobarokový
Vznik 1641
Pre verejnosť prístupný
Najľahší výstup z centra mesta Humenné
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Kaštieľ a park
ÚZPF[2]
 - číslo 109
 - dátum zápisu 24. 4. 1963
Relief Map of Slovakia.png
RedHut.svg
Poloha na mape Prešovského kraja
RedHut.svg
Poloha na mape Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Manor in Humenné
Webová stránka: http://slovakia.travel/kastiel-humenne
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kaštieľ v Humennom je niekdajšie sídlo dynastie Drugetovcov postavené v renesančnom štýle a prestavané v novobarokovom po tom čo sa stal majetkom Andrášiovcov (1812). Je národnou kultúrnou pamiatkou spolu s priľahlým parkom.[3] V kaštieli sa nachádza Vihorlatské múzeum. Je to jedna z najväčších a najrozľahlejších stavieb kaštielneho typu na Slovensku.

História[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1317 – darovanie hradov Jasenov, Brekov a mestečka Humenné Filipovi a Jánovi Drugetovcom Karolom Robertom z Anjou, za služby v boji proti šľachte
  • 1449 – prvá zmienka o kaštieli ako o kúrií v súvislosti s bratríkmi a požiarom. Predpokladá sa, že už na prelome 13. a 14. storočia stál na tomto mieste vodný hrad.
  • 19. apríla 1684 zomrel posledný Druget, Žigmund, po smrti je manželky Terézie nastalo rozdelenie medzi rody Althan –  dcéra Juliana Terézia a Zichy – dcéra Klára
  • 1728 – rozdelenie medzi deti Petra Zichyho, syna Františka a dcéry Teréziu, grófku Vandernath a Annu Máriu, grófku Csáky.
  • 18. storočie – 2. polovica najrozsiahlejšia prestavba
  • 1812 – svadbou Etelky Száparyovej, ktorá dostala majetky v Humennom do vena, s Karolom Andrássym, sa kaštieľ spája s rodom Andrássyovcov, menia jeho renezančnú podobu na novobarokovú podľa vzoru francúzskych barokových zámkov a vzniká aj francúzsky a anglický park
  • počas druhej svetovej vojny bol kaštieľ poškodený
  • 1946 – požiar kaštieľa a následná provizórna oprava strechy
  • 1950 – 1953 – v budove sídlilo Štátne ruské gymnázium[4]
  • 1960 – rozhodnutie Rady MNV o tom, že kaštieľ bude slúžiť aj múzejným účelom[5]
  • 1964 – začiatok veľkej rekonštrukcie, ktorá trvala sedem rokov
  • 1971 – sprístupnenie prvej stálej expozície Kultúra bývania feudálov verejnosti, začalo múzejnú éru kaštieľa

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]