Mikuláš I. Druget
Mikuláš Druget(h) Horiansky (maď. Drugeth Miklós, de Gerény * ? - † 1355) bol uhorský šľachtic, vychovávateľ kráľovho syna Ľudovíta. V neskorších rokoch bol županom viacerých uhorských stolíc a od roku 1354 krajinským sudcom.
Podobne ako jeho otec Ján I., aj on bol v službe kráľa Karola Róberta. Kráľ ho poveril výchovou svojich dvoch synov. Kráľ Karol so svojou rodinou obedoval na hrade Vyšehrad 17. apríla 1330, keď v tom zaútočil na kráľa vražednou zbraňou Felicián Zach, ktorého nazývali aj Merc. Podarilo sa mu ľahko zraniť kráľa na chrbte a jeho manželke Alžbete odťali štyri prsty na ruke. V ďalšom násilí mu už zabránil kráľovský sluha Ján, syn Alexandra z Potockej stolice. Tento sluha ako prvý s veľkou odvahou postavil sa na obranu kráľa. Následne mu prišli na pomoc ostatní členovia kráľovskej stráže. Útočníka hneď usmrtili a rozsekali na kusy. Pri tomto násilníckom čine bol prítomný aj Mikuláš I. Druget, ktorý v kritickej situácii vlastným telom chránil kráľove deti. Kráľ chcel Feliciána Zacha potrestať a požiadal kráľovskú radu o veľmi tvrdý rozsudok. Za tento čin kráľovská rada, v ktorej boli aj Ján I. Druget a Mikulášov brat Viliam, vyniesla rozsudok nad príbuznými Feliciána Zacha až do tretieho pokolenia. Vyvolalo to v Uhorsku veľké pobúrenie.
Po smrti Karola Róberta 1342 Mikuláš zostáva v službách u jeho syna Ľudovíta I.. Ten sa osobne účastnil na neapolskom ťažení, Sicília sa dostáva pod nadvládu uhorského panovníka, ktorý za kapitána mesta Salermo menoval Mikuláša I. Túto funkciu zastával tri roky. V roku 1354 ho kráľ povýšil, dal mu úrad krajinského sudcu. Toto postavenie znamenalo veľkú moc, pretože po palatínovi to bol druhý najväčší post v krajine. Po smrti staršieho brata Viliama 1342 zdedil veľkú časť jeho majetkov. Začala ním horianska vetva drugetovského rodu. Tá si podľa dedinky Horiany (Geren) v Užskej župe, kde si v postavili Drugetovci kúriu a začala dávať prídomok z Horian (de Geren).
Zomrel medzi 18.februárom a 14. júnom 1355. Mal syna Jána III. a Ladislava I.