Vyšehrad (Maďarsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°47′5″S 18°58′25″V / 47,78472°S 18,97361°V / 47.78472; 18.97361
Vyšehrad
mesto
DonauknieVisegrad.jpg
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Peštianska župa
Obvod (Kistérség) Szentendres
Súradnice 47°47′5″S 18°58′25″V / 47,78472°S 18,97361°V / 47.78472; 18.97361
Rozloha 33,27 km² (3 327 ha)
Obyvateľstvo 1 859 (1. január 2011)
Hustota 55,88 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 2025
KSH 28413
Hungary physical map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Visegrád
Štatistika: www.ksh.hu

Vyšehrad (maď. Visegrád) je malé starobylé mesto na severe Maďarska v ohybe Dunaja, 35 km severne od Budapešti oproti mestu Nagymaros. Nad Vyšehradom sa na pravom brehu Dunaja nachádza na skale hrad zo 4. storočia.

Mesto má rozlohu 33,27 km² a 1 859 obyvateľov (1. január 2011).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na území sídla žil človek už od pradávna. Najstaršie nálezy sa našli pri ústí miestneho potoka. V starom kameňolome objavili predmety zo železnej doby. Rimania si postavili prvé opevnenie pod názvom Pone Novata. Po Rimanoch sa tu zachovali viaceré míľniky, náhrobné kamene a ďalšie predmety.

V období sťahovania národov prešli cez Vyšehrad Góti, Huni, Avari a Slovania, ktorí tu pobudli najdlhšie. Od Slovanov pochádza aj názov sídla. V roku 973 presťahoval maďarský knieža Gejza svoje hlavné mesto z Fejérváru do Ostrihomu, čím vzrástol aj význam samotného Vyšehradu, ktorý sa stal župným centrom. Keď Belo IV. v roku 1249 presťahoval svoj kráľovský dvor z Ostrihomu do Budína, začal sa na obranu nového hlavného mesta stavať predsunutý hrad vo Vyšehrade. V podhradí vzniklo sídlo, ktoré zaznamenalo najväčší rozmach počas panovania Ladislava IV. a Ondreja III.

Vyšehrad

Kráľ Karol I. Róbert z Anjou sa rozhodol sem presťahovať svoj kráľovský dvor, pretože Budín mu nedovolil usadiť sa v arpádovskom sídle. V roku 1323 do Vyšehradu (ako centra svojej ríše) premiestnil aj uhorské korunovačné klenoty a presťahoval sa sem z Temesváru. Prvým známym šafárom na hrade (kastelánom) bol Karolov diplomat Štefan Sáfár , ktorý je uvádzaný na listine z roku 1325.

Stretnutie troch panovníkov - 1335[upraviť | upraviť zdroj]

Po smrti poľského kráľa Vladislava Lokietka sa na trón v roku 1333 dostal jeho syn Kazimír III. Veľký, ktorého cieľom bolo v prvom rade urovnanie sporov s českým kráľom Jánom Luxemburským. Obaja panovníci si zvolili za svojho arbitra uhorského panovníka, ktorý bol v tom čase najstarším panovníkom v regióne. Navyše Karol I. Róbert mal za manželku mladšiu sestru Jána Luxemburského Beatrix (zomrela 1319) aj dcéru poľského Lokietka, Kazimírovu sestru, Alžbetu. [1]  Prvým krokom bolo rokovanie v lete 1335 pravdepodobne v Trenčíne medzi Kazimírom a synom Jána Luxemburského Karolom IV. , ktorý mal vtedy 19 rokov. (Rokovania skončili neskôr podpísaním prímeria 24. júla 1336 v poľskom Sandomieri). Na základe tohto prímeria sa český kráľ Ján a jeho syn zriekli nárokov na Poľské kráľovstvo a poľský kráľ Kazimír sa zriekol poľských území, ktoré boli v lénnom vzťahu k českému kráľovi – Sliezsko a Mazovsko. Faktická dohoda vznikla na osobnom stretnutí troch panovníkov, ktoré Karol I. Róbert zvolal na začiatok novembra 1335 do paláca na Vyšehrade (v čase menín svojej manželky Alžbety, pripadajúcich na 19. november). Takmer štyri týždne tu hostil poľského a českého kráľa, viaceré poľské, sliezske a nemecké kniežatá, ako aj zástupcov Rádu nemeckých rytierov.[1] Bolo zároveň dohodnuté, že Kazimír mal zaplatiť českému kráľovi 20 000 kôp pražských grošov (českých strieborných hrivien),čo predstavovalo asi 4 tony striebra[2][3]. Listina, v ktorej to bolo potvrdené, bola zverená do opatery Karola I. Róberta aj preto, že bol jej ručiteľom. [3] Okrem toho sa dohodli na spoločnom postupe, ktorý smeroval proti Habsburgovcom (cisárovi Ľudovítovi IV. a jeho spojencovi Albertovi rakúskemu). Boli napríklad dohodnuté obchodné cesty, tak aby obchádzali Viedeň. V roku 1338 nasledoval ďalší spoločný "kongres" vo Vyšehrade.

Hrad[upraviť | upraviť zdroj]

Výzdoba Matyášovho kráľovského paláca

Spojením pôvodného hradu opevneného hradbami s vežami so staršou obytnou vežou (donjon), nazvanou "Šalamúnova" vznikol tzv. Dolný hrad. V jeho blízkosti vystaval Karol I. Róbert palác, ktorý bol jeho synom Ľudovítom a neskôr Žigmundom Luxemburským mohutne prestavaný a rozšírený. (Žigmund ale presunul kráľovské sídlo do Budína v rokoch 1405 až 1408). Vyšehrad využíval počas svojej vlády Matej I. Korvín ako letné sídlo. V roku 1473 tam začal stavbu svojho paláca. Stavba bola v rokoch 1476 - 84 postavená v neskorogotický štýle, ale v detailoch už vyzdobená talianskymi renesančnými umelcami, čo bol prvý prienik renesancie na pôdu Strednej Európy. Tento palác (dnes Kráľovský (či Matyášov) palác) stojí dodnes a je prístupný verejnosti.

Po Matejovej smrti nastáva úpadok Vyšehradu. Význam stratil najmä po bitke Mohács roku1526. V roku 1543 sa posádka hradu vzdala presile tureckých vojsk. Hrad bol vyhodený do povetria Turkami v roku 1686. Definitívne bol hrad zničený po kuruckých povstaniach v rokoch 1703 – 1704.

O tom že Vyšehrad neupadol do zabudnutia, rozhodli v roku 1869 aktivity farára Jozefa Karola Viktorina, ktorý vyhlásil zbierku a vybudoval turistický chodník na horný hrad. Visegrád získal opäť mestské privilégiá v roku 2000.

Dnes je hrad a mesto vyhľadávanou turistickou lokalitou.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kráľovský palác
  • Horný hrad
  • Šalamúnova veža
  • Pomník Mateja I. Korvína

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b MARKO SALINI. Stredoveké korene Vyšehradskej štvorky. blog.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-10-24].
  2. RÁCZ, GYÖRGY (ED.). Visegrád 1335. Bratislava, 2009, s. 131-132. [online]. www.visegradgroup.eu, 2009-08-05, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  3. a b GYÖRGY RÁCZ. dokument z 22. novembra 1335 In Visegrád 1335. Bratislava, 2009, s. 131-132. [online]. www.visegradgroup.eu, 2009-08-04, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]