Jozef Karol Viktorin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jozef Karol Viktorin
slovenský kňaz, národný buditeľ, vydavateľ, organizátor kultúrneho života a publicista
Jozef Karol Viktorin
Narodenie12. marec 1822
Zavar, Rakúske cisárstvo
Úmrtie21. júl 1874 (52 rokov)
Budapešť, Rakúsko-Uhorsko

Jozef Karol Viktorin (v matrike Wiktorinn, * 12. marec 1822, Zavar  –  † 21. júl 1874, Budapešť) bol slovenský kňaz, národný buditeľ, vydavateľ slovenskej literatúry, organizátor kultúrneho života a publicista.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z rodiny moravského roľníka a grófskeho záhradníka Antona Viktorina a Alžbety, rodenej Ernstovej.

Študoval teológiu v trnavskom biskupskom seminári, v roku 1847 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Senici a v Trstíne. Zúčastnil sa na slovenskom povstaní v roku 1848, za čo bol od mája do decembra väznený v Bratislave. Po prepustení z väzenia pôsobil v Skalici, v Starom Budíne, od roku 1866 bol farárom vo Vyšehrade. Spolupracoval so Slovenskými národnými novinami Štúrovcov, s Jánom Palárikom začal v roku 1858 vydávať almanach Concordia, ktorý svojím názvom "Svornosť" poukazoval na poslanie slúžiť jednote národa, upevňovať spisovnú slovenčinu a odstraňovať konfesionalizmus ako prekážku v zjednotení národných a kultúrnych síl. Spolu s Palárikom okolo seba sústredili slovenských vzdelancov, v roku 1850 vytvorili finančnú zbierku na podporu založenia Matice slovenskej.

Venoval sa vydavateľskej činnosti, vydával práce Andreja Sládkoviča, Jána Hollého, Jonáša Záborského), venoval sa aj prekladu (napr. spis Tomáša Kempenského O nasledovaní Krista z roku 1867), korešpondencii s literátmi Jánom Palárikom a Jonášom Záborským, s českými, ruskými, maďarskými a nemeckými učencami. Od roku 1863 bol čestným členom Charkovskej univerzity. bol nositeľom viacerých vyznamenaní za národné zásluhy, napríklad ruský Rad sv. Anny II. stupňa.

 Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]