Minuskula

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Písacie písmo (jedna z variantov): porovnanie minuskúl (hore) a majuskúl (dole)

Minuskula (malé písmená) sú forma písmen (v latinke a, b, c, …), ich opakom sú veľké písmená (majuskule: A, B, C, …) . V paleografii sa minuskuli definujú ako znaky, ktoré je možné zapísať do štvorlinkovej osnovy tak, že môžu zapĺňať iba stredné pásmo, zasahovať do horného pásma alebo do dolného pásma, príp. do oboch pásiem. Oproti tomu majuskule sa spravidla zapisujú medzi dve linky písacej osnovy, takže vypĺňajú horné a stredné písacie pásmo.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Matematika[upraviť | upraviť zdroj]

V matematike sa používajú napr. na označenie premenných, prvkov množín a i., v geometrii sa nimi spravidla označujú čiary: krivky, úsečky, priamky atď.

Fyzika[upraviť | upraviť zdroj]

Vo fyzike sa minuskulami označujú niektoré veličiny, napr. rýchlosť „v“, dĺžka „l“, hmotnosť „m“. V sústave jednotiek jednak niektoré jednotky (meter „m“, gram „g“, sekunda „s“), jednak predpony pre jednotky menšie, než sú jednotky základné (desatiny: deka- „da“, tisíciny: mili- „m“, miliardtiny: nano- „n“ a i.) s jedinou výnimkou, ktorou je tisícnásobok: kilo- „k“.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Vyjadrenie dynamiky v hudbe, napr. fp – forte piano, ff – fortissimo, pf – pianoforte, pp – pianissimo atď.

IT[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svete počítačov, konkrétne v CSS, sa pre vlastnosť „text-transform“ používa hodnota „lowercase“.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Minuskula na českej Wikipédii.