Mníšske, laické a apoštolské bratstvá Jeruzalem
Mníšske, laické a apoštolské bratstvá Jeruzalem /Fraternita Jeruzalem/ (francúzske oficiálne meno bratstiev znie: "Les Fraternités Monastiques de Jérusalem") je to katolícky mníšský rád založený v roku 1976 bratom Pierrom Marie Delfieuxom.
Mníšske bratstvá[upraviť | upraviť zdroj]
Mníšske bratstvá Jeruzalem sú tvorené dvoma rehoľnými inštitútmi mníšskeho charakteru:
- Mužská komunita bola oficiálne založená so súhlasom parížskeho arcibiskupa kardinála Françoise Martyho 1. novembra 1975 na Slávnosť Všetkých svätých bratom Pierre-Marie Delfieuxom. Spoločenstvo tvorilo prvých dvanásť bratov. Arcibiskup im zveril kostol Saint-Gervais-Saint-Protais v štvrti Marais v 4. parížskom obvode.
- Ženská komunita bola založená 8. decembra 1976 na rovnakom mieste v Paríži.
- Evanjeliové bratstvá Jeruzalem vznikli o niekoľko rokov neskôr, štatút dostali v lete v roku 1999 od kardinála Lustigera v Paríži. Vytvárajú spoločenstvo Jeruzalem spolu s bratmi a sestrami i apoštolskými Fraternitami Jeruzalem, ktoré pôsobia vo farnostiach a združujú aj kňazov.
V roku 1979 boli bratstvá ustanovené ako spoločenstvá pia unio a prijali meno Jeruzalem. V roku 1991 boli kardinálom Jeanom Marie Lustigerom ustanovené ako "rehoľné inštitúty mníšskeho charakteru" a v roku 1996 potom jeho rukami dostali tiež konštitúcie schválené rímskou Kongregáciou pre náuku viery. Ide o rehoľné inštitúty diecézneho práva pôsobiace v Európe, Amerike a Afrike.
Jednotlivé inštitúty majú svoje vlastné, aj keď skoro rovnaké konštitúcie. V čele bratstva stojí generálny prior a v čele sestier generálna priorka. Mnísi a mníšky majú každú liturgiu spoločnú. Nijako tu však nejde o zmiešanú formu mníšstva. Obidve spoločenstvá bratov a sestier, bývajú vo vlastných domoch s nezávislou samosprávou a oddelenými financiami.
V súčasnej dobe majú približne viac ako päťsto členov z viac ako dvadsiatich národov.
- Mníšske bratstvá medzi sebou utvárajú Spoločenstvo Jeruzalem, Communion de Jérusalem.
- Mnísi a mníšky môžu orientovať svoj život buď k spoločnému, cenobitskému životu, alebo osamelému, eremitskému štýlu života.
Laické bratstvá Jeruzalem[upraviť | upraviť zdroj]
Vedľa mníšskych bratstiev boli založené aj laické bratstvá Jeruzalem. Medzi nimi napr.: "Les Fraternités Évangéliques" – Evanjeliové spoločenstvá. Ďalšie spoločenstvá združujú svojich členov podľa ich veku, zájmu, povolania či stavu. To sú napr.:
- Spoločenstvo mládeže – Betánia
- Spoločenstvo mladých rodín – Betlehem
- Škola života (pre rozlíšenie duchovného povolania)
- Spoločenstvo teenage-násťročných
- Deti Abrahámove – otvorené medzináboženskému dialógu: židov, moslimov, kresťanov
- Lomené oblúky St. Gervais – zamerané k dialógu medzi umením a vierou
- Effatha – modliaci sa za chorých
- Práca a nezamestnanosť
- Spoločenstvo Adorácie a ďalšie.
Nachádzajú sa napr. v Paríži, Ríme, Florencii, Montreale, Vezelay, Štrasburgu, Bruseli, Kolíne, Varšave, Prahe, Bratislave, Žiline i v Košiciach.
Apoštolské bratstvá Jeruzalem[upraviť | upraviť zdroj]
Apoštolské bratstvá Jeruzalem združujú kňazov, bohoslovcov a rehoľníčky, žijúcich podľa duchovnej cesty mníšskych bratstiev. Sú im však zverené farnosti alebo cirkevné inštitúcie, podľa poverenia miestnym biskupom, ktorému aj priamo podliehajú. V súčasnej dobe ale i tieto bratstvá sú začlenené do rehoľných inštitútov Jeruzalem. Apoštolské bratstvá Jeruzalem pôsobia vo farnosti Ossun, diecéze Lourdes-Tarbes vo Francúzsku a vo farnosti Santo Marco, diecéza Pistoia v Taliansku.
Všetky uvedené bratstvá tvoria spolu Rodinu Jeruzalemskú, ich symbolom je štylizovaná margarétka, vyjadrujúca ich vzájomné spoločenstvo.
Charizma[upraviť | upraviť zdroj]
Mníšske bratstvá Jeruzalem majú ako svoju misiu život v srdci miest – v srdci Boha. Ježišovu modlitbu: „Otče, neprosím aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého...“ (Ján 11, 15) a tak aj orientujú svoje povolanie. Opierajú sa o západnú i východnú kresťanskú mníšsku tradíciu, o zakladateľov ako sú svätý Bazil, otec východného mníšstva, svätý Benedikt a jeho Rehoľa, svätý Martin – ktorý ako prvý začlenil mníšsky život do miest a spája život bratov a sestier, a život komunitný s pustovníckym. Inšpiráciou je im rovnako blahoslavený brat Charles de Foucauld.
Od ostatných mníšskych reholí sa Bratstva Jeruzalem odlišujú len v dôraze, aký kladú na život uprostred moderných veľkomiest. S tradičným mníšstvom majú spoločné rehoľné sľuby (chudoby, čistoty a poslušnosti) a modlitbu, mlčanie, pokoru, radosť, prácu i pohostinnosť.
Päť charakteristík tohoto mnišského povolania:
- Sú predovšetkým obyvateľmi miest, lebo mestský fenomén je bezpochyby jedným z najdôležitejších a najvýraznejších javov modernej doby.
- Pracujú za mzdu, a to len na polovičný úväzok. Chcú sa tak solidarizovať s väčšinou obyvateľov miest, ktorí sú tiež zamestnanci, ale súčasne sa vyvarovať akéhokoľvek ekonomického prospechu.
- Žijú ako nájomníci, podobne ako väčšina ľudí v mestách, a nevlastnia preto žiadny nehnuteľný majetok. Vracajú sa tak k zdrojom evanjeliového radikalizmu prvých kresťanských spoločenstiev v Jeruzaleme.
- Žijú bez klauzúry, lebo mesto je ich kláštorom. Zachovávajú však miesto a čas ticha, určeného k rozjímaniu.
- V duchu Druhého vatikánského koncilu, ktorý kladie dôraz na miestne cirkvi, sú v úzkom spojení s diecézou.
Mnísi z mesta nesú meno „Jeruzalem“. Lebo Jeruzalem je starobylá cirkevná tradícia označovaná za patróna všetkých miest.
Kniha života Mnišských bratstiev Jeruzalem[upraviť | upraviť zdroj]
Jej autorom je zakladateľ Pierre – Marie, vyjadruje a objasňuje duchovnú cestu Bratstiev. Hovorí o podstate ich mníšskeho života a o tom, čo je charakteristickým rysom ich charizmy. Je rozdelená do 15 kapitol:
| Bratstva | Mníšske | Jeruzalem |
|---|---|---|
| 1. Láska | 6. Mnísi a mníšky | 11. V srdci miest |
| 2. Modlitba | 7. Čistota | 12. V srdci sveta |
| 3. Práca | 8. Chudoba | 13. V cirkvi |
| 4. Mlčanie | 9. Poslušnosť | 14. Jeruzalem |
| 5. Pohostinnosť | 10. Pokora | 15. Radosť |
Liturgia[upraviť | upraviť zdroj]
- Je u podstaty ich povolania. Je ich hlavným nástrojom evanjelizácie.
- Zásadne rímska, spojuje prínos liturgickej a duchovnej obnovy II. Vatikánského koncilu s východnou tradíciou, byzantskou a sýrskou.
- Na križovatke medzi kresťanským východom a západom je výhradne spievaná a polyfónna.
- Čerpá z bohatstva liturgického hnutia najmä jedného z jeho najvýznamnejších centier unionistického benediktínskeho opátstva Chevetogne v Belgicku (založeného v roku 1925 benediktínom Lambertom Beaudouinom) a potom prevažne z diela skladateľa Andrého Gouze, OP., obnoviteľa opátstva Sylvanés vo Francúzsku.
Fundácie[upraviť | upraviť zdroj]
Miesta kde pôsobia Mníšske bratstvá Jeruzalem:
- Paríž kostol Saint-Gervais-Saint-Protais
- Vézelay bazilika Sainte-Marie-Madelaine
- Štrasburg kostol Saint-Jean
- Mont-Saint-Michel opátstvo
- Brusel kostol Saint-Gilles
- Florencia opátstvo Badia Fiorentina
- Montreal pútny chrám Saint-Sacrement
- Rím kostol Trintá-dei-Monti
- Kolín nad Rýnom bazilika Groß Sankt Martin
- Varšava kostol Matki Bożej Jerozolimskiej
A v dvoch dedinských lokalitách určených k duchovným cvičeniam:
Revue Sources Vives[upraviť | upraviť zdroj]
Raz za dva mesiace Bratstvá Jeruzalem editujú revue Sources Vives (Živé Pramene), zamerané k určitej duchovnej téme, často v spojení s liturgickým obdobím.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Kniha života mnišského bratrstva Jeruzalém, Live AID – Fraternita Jeruzalém, Bratislava 2014
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mnišská, laická a apoštolská bratrstva Jeruzalém na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).