Zobrazenie zdroja stránky Moldavsko

{{iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Moldavská republika
| 2. pád názvu = Moldavska
| Vlajka = Flag of Moldova.svg
| Hlavne Mesto = [[Kišiňov]]
| Znak = Coat of arms of Moldova.svg
| Poloha = Location Moldova Europe.png
| Motto = Nie je
| Hymna = Limba noastră (Náš jazyk)<br /><center>[[File:Imnul Republicii Moldova US NAVY.ogg]]</center>
| Dlhý miestny názov = Republica Moldova
| Krátky miestny názov = Moldova
| Hlavné mesto = [[Kišiňov]]
| ŠírkaSt = 47
| ŠírkaMin = 00
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 28
| DĺžkaMin = 55
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = Kišiňov
| Úradné jazyky = [[rumunčina]]
| Demonym = Moldavčan/Moldavec,<br />Moldavčanka/Moldavka<ref>[http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Moldavsko&s=exact&c=z114&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8# Slovenské slovníky]</ref>
| Štátne zriadenie = [[republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Maia Sanduová|Maia Sandu]]<br />[[Dorin Recean]]
| Vznik = [[23. máj]] [[1991]] (premenovanie na Moldavskú republiku)<br />[[27. august]] 1991 (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]])<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislého Moldavska)
| Nezávislosť = [[27. august]] [[1991]]
| Susedia = [[Rumunsko]], [[Ukrajina]]
| Rozloha = 33 846
| Poradie rozloha = 138
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 1,4
| Odhad počtu obyvateľov = 2 597 100
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2021
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 133
| Sčítanie počtu obyvateľov = 2 998 235 (mimo Podnesterska); 3 473 242 (vrátane Podnesterska)
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2014
| Hustota obyvateľstva = 105
| Poradie hustota = 101
| HDP = 11 910 mil.
| Rok HDP = 2020
| Poradie HDP = ?
| HDP na hlavu = 12 324
| Poradie HDP na hlavu = ?
| HDI = 0,750
| Rok HDI = 2019
| Poradie (HDI) = 90
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[moldavský leu]]
| Kód meny = mdl
| Časové pásmo = EET
| UTC posun = +2
| Letný čas = EEST
| UTC posun leto = +3
| Medzinárodný kód = MDL / MD
| Kód motorových vozidiel = MD
| Internetová doména = [[.md]]
| Smerové telefónne číslo = 373
| Poznámky = 
|Regionálne jazyky=[[gagauzština]], [[ruština]], [[ukrajinčina]]}}
{{Aktualizovať}}[[Súbor:Major ethnics groups in Moldova 1989.jpg|thumb|right|Národnostné zloženie obyvateľstva Moldavska v roku [[1989]]]]

'''Moldavsko''' ([[Rumunčina|rum.]] ''Moldova''), dlhý tvar '''Moldavská republika''' (rum. ''Republica Moldova''), je vnútrozemský štát vo východnej [[Európa|Európe]]. Na západe v dĺžke {{km|450|m}} hraničí s [[Rumunsko]]m, na ostatné svetové strany v dĺžke {{km|939|m}} s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Okrem toho hraničí aj so separatistickým regiónom [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersko]], ktorý je medzinárodne uznávaný ako súčasť Moldavska. Hlavným a najväčším mestom je [[Kišiňov]].

Od 14. storočia bola väčšina dnešného Moldavska (okrem ľavého brehu [[Dnester|Dnestra]]) súčasťou historického [[Moldavské kniežatstvo|Moldavského kniežatstva]]. Po [[Rusko-turecká vojna (1806 - 1812)|rusko-tureckej vojne]] bola v roku [[1812]] východná časť kniežatstva, známa ako [[Besarábia]], pripojená k [[Ruská ríša|Rusku]]. Po [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcii]] a [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] obsadilo Besarábiu [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]]. Rusko, resp. [[Sovietsky zväz|ZSSR]], ovládal už len územie na ľavom brehu Dnestra, kde bola zriadená [[Moldavská ASSR]]. Po [[Pakt Molotov-Ribbentrop|pakte Molotov-Ribbentrop]] však sovietske vojská obsadili v roku 1940 aj zvyšok Besarábie a spojili ju s Moldavskou ASSR, čím vznikla [[Moldavská sovietska socialistická republika]]. S rozpadom Sovietskeho zväzu sa v roku 1991 osamostatnilo aj Moldavsko. Na ľavom brehu Dnestra bola vyhlásená nikým neuznaná [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnesterská moldavská republika]], s ktorou na prelome rokov 1991-92 Moldavsko viedlo krátku vojnu. Od vyhlásenia samostatnosti je krajina rozdelená na tých, ktorí chcú zjednotenie s Rumunskom, a tých, ktorí sú za zachovanie nezávisého Moldavska. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moldavsko|url=https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-rusistiky/studium-krvs/materialy/v-europa1/md/|vydavateľ=fphil.uniba.sk|dátum prístupu=2021-12-08|jazyk=sk-SK}}</ref>

Krajina má v súčasnosti najnižší [[Index ľudského rozvoja]] a druhý najnižší [[Hrubý domáci produkt|HDP]] na hlavu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HDP na hlavu podľa krajín|url=https://www.imf.org/external/datamapper/NGDPDPC@WEO/OEMDC/ADVEC/WEOWORLD|dátum prístupu=8.12.2021}}</ref> Hospodárstvo krajiny, ktorému dominovalo poľnohospodárstvo, sa v posledných rokoch viac orientuje na služby. Takmer 15% HDP tvoria peniaze posielané domov rozsiahlou moldavskou diaspórou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CIA World Factbook|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/moldova/#economy|dátum prístupu=8.12.2021}}</ref>

Moldavsko je demokratickou parlamentnou republikou s prezidentom na čele štátu. Je členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]], [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] a ďalších medzinárodných inštitúcií. V roku 2014 podpísalo asociačnú dohodu s [[Európska únia|Európskou úniou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moldova - Trade - European Commission|url=https://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/countries/moldova/|vydavateľ=ec.europa.eu|dátum prístupu=2021-12-08}}</ref>

== Etymológia ==
Názov Moldavsko pochádza z názvu rieky [[Moldova]], ktorej dolina tvorila centrum historického Moldavského kniežatstva. Podľa legendy vznikol názov rieky z mena poľovnického psa Moldu, ktorý patril zakladateľovi kniežatstva Dragoşovi. Pes mal pri poľovačke na býkov zahnať jedného do rieky, kde sa obe zvieratá utopili. Na počesť svojho psa nazval knieža rieku podľa neho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What Is The Origin Of The Name Moldova?|url=https://www.worldatlas.com/articles/what-is-the-origin-of-the-name-moldova.html|vydavateľ=WorldAtlas|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2021-12-08|jazyk=en-US}}</ref>

== Geografia ==
Moldavsko je vnútrozemská krajina, od Čierneho mora ho delia v najužšom bode iba 3 km ukrajinského územia. Leží medzi 45° a 49° rovnobežkou a medzi 26° a 30° poludníkom. Celková rozloha krajiny je 33 851 km<sup>2</sup> (vrátane Podnesterska).

Hranicu s Rumunskom tvorí rieka Prut, okrem krátkeho úseku pri obci Giurgiulești, kde je hranicou Dunaj. Moldavsko má tak zo všetkých podunajských krajín najkratší podiel Dunaja - približne 480 metrov. Hranica s Ukrajinou je na severe vytvorená umelo, od obce Naslavcea ju tvorí rieka Dnester, no pri obci Nimereuca sa hranica rozchádza s riekou a vytvára tak úzky pás územia na ľavom brehu, ktorý tvorí neuznanú republiku Podnestersko. Približne o 200 km juhovýchodne sa hranica opäť spája s riekou Dnester a pokračuje súbežne až k obci Palanca, odkiaľ pokračuje opäť umelá hranica až k obci Giurgiulești.

=== Povrch ===
Povrch Moldavska tvorí mierne vyvýšená a zvlnená rovina, najvyšší bod je [[Dealul Bălăneşti]] ({{m|430|m}}) v centrálnej časti krajiny ([[Moldavská pahorkatina]], [[Kodry]]). Na severe a juhu Moldavska sa rozprestierajú najzápadnejšie výbežky eurázijskej stepi. Typickými prvkami reliéfu sú početné úžľabiny a doliny – výsledok eróznej činnosti vody. 

Pozoruhodnosťou reliéfu sú vyvýšeniny nazývané [[tovtre]] ([http://www.tovtry.com toltre]), ktoré sa nad okolím dvíhajú do výšky cca {{m|100|m}}, ale nevznikli tektonickou činnosťou. Ide o rify, podmorské útesy, vytvorené živočíchmi, ktoré žili v tunajších moriach pred 20 miliónmi rokov. Oblasť tovtrov leží na ukrajinsko-moldavskom pomedzí, na hornom [[Prut]]e (cca {{km|200|m}} od [[Kišiňov]]a). Sú popretkávané dolinkami a kaňonmi prítokov horného [[Prut]]u (k najkrajším patrí napr. prielom rieky [[Zbruč]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]).

Zvláštnosťou reliéfu je aj oblasť [[Sto pahorkov]]{{ref|1}} medzi [[Prut]]om a [[Dnester|Dnestrom]] (asi {{km|200|m}} od [[Kišiňov]]a). Je tu asi 3500 pahorkov, ktorých výška dosahuje od 1,5 do cca {{m|30|m}}.

Až 75 % krajiny pokrýva černozem; lesy sú v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej činnosti vyklčované (tvoria iba 6 % plochy). 

=== Rastlinstvo ===
Dubové, hrabové a iné listnaté lesy rastú v severnej a strednej časti Moldavska. Na suchom juhu bola pôvodne trávnatá step, ale dnes väčšina územia slúži poľnohospodárstvu. Pozdĺž riek sú bohaté pastviny.

=== Vodstvo ===
Krajina nie je bohatá na vodné zdroje – ani povrchové, ani podzemné. Dve významné východoeurópske rieky – [[Dnester]] a [[Prut]] – tvoria jej západnú a východnú hranicu. Moldavsko má prístup aj k [[Dunaj]]u – umožňuje ho asi {{km|0.5|m}} úsek brehu na sútoku [[Prut]]a a [[Dunaj]]a, pri obci [[Giurgiuleşti]]. V priľahlých oblastiach je niekoľko jazier a rozsiahle močaristé územia.

=== Podnebie ===
Moldavsko má miernu kontinentálnu klímu s teplým letom a pomerne chladnou zimou, keď teploty klesajú pod bod mrazu. Prší najmä v teplejších mesiacoch, dažďové prívaly prichádzajú v lete. Priemerná teplota v Kišiňove je v januári -5 °C, v júli 23 °C. 

== Hospodárstvo ==
[[Súbor:Moldova Competitiveness Project, USAID Moldova (48121804303).jpg|náhľad|vľavo|Výroba vína v Moldavsku]]
Poľnohospodárstvo má v Moldavsku dobré podmienky. Bohatstvom je úrodná černozem. Moldavsko nemá nerastné zdroje, 77 % územia sa využíva na poľnohospodárske účely. Mierne zvlnená pahorkatina, mierne podnebie s teplým letom a nemierne, ale nie zas prehnané letné dažde nahrávajú hlavne pestovaniu hrozna, pšenice, kukurice, slnečnice, tabaku a ovocných stromov. Vinohradníctvo tu má oddávna výsadné postavenie a spracovanie hrozna na rôzne druhy vín, sektu (šumivého vína) a z vína koňaku bolo donedávna najdôležitejším odvetvím potravinárskeho priemyslu.

Aj vďaka pestovaniu tabaku a rastlín na výrobu éterických olejov a šumivých vín, ovocných a zeleninových konzerv poľnohospodárstvo zabezpečuje vyše polovicu hrubého domáceho produktu a zamestnáva 46 % ekonomicky aktívnych obyvateľov. 

Okrem vinárskych závodov sú po celom Moldavsku roztrúsené konzervárne, cukrovary, tabakové závody, lisovne rastlinných olejov. Strojársky priemysel, ktorý sa nachádza najmä na ľavom brehu Dnestra, vyrába vinohradnícke traktory a chladiarenské aj iné zariadenia pre potravinárske závody. Keďže v Moldavsku je veľa vína a konzervuje sa ovocie, potrebné sú i sklárne. Toto predstavuje dobrý príklad vzájomného previazania poľnohospodárskej výroby, potravinárskeho priemyslu a ostatných priemyselných odvetví, čo sa odborne nazýva poľnohospodársko-priemyselný komplex.
Chová sa dobytok na mäso aj mlieko a ošípané.

Moldavsko sa v súčasnosti stretáva s veľkými ekonomickými problémami a patrí medzi ekonomicky najzaostalejšie štáty Európy. Hrubý domáci produkt je tu najnižší z európskych štátov. Platí sa tu moldavským leu, za jeho stabilitu je zodpovedná Národná banka Moldavska. Napriek tomu sa v poslednej dobe pokúša o rozvoj drobného podnikania. Krajina je závislá na dovoze energie a surovín z Ruska. Moldavsko má dobré predpoklady pre rozvoj poľnohospodárstva, ktoré je hlavnou oporou ekonomiky.

Nezamestnanosť dosahuje podľa neoficiálnych odhadov 25 %. Dnes je však ekonomika veľmi zraniteľná, hlavne na kolísaní cien energií, neúrody a nezáujme zahraničných investorov. Priemerná mzda v Moldavsku v roku 2007 dosahovala len 100 USD. 

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Moldavska}}
Obdobia dejín Moldavska:
* [[Dejiny Moldavska#Začiatky osídľovania Moldavska a vytvorenie prvého štátu|Začiatky osídľovania Moldavska]]
* [[Dejiny Moldavska#Prví moldavskí panovníci|Prví moldavskí panovníci]]
* [[Dejiny Moldavska#Moldavsko ako súčasť Osmanskej ríše|Moldavsko ako súčasť Osmanskej ríše]] ([[16. storočie]] – [[1791]])
* [[Dejiny Moldavska#Moldavsko ako súčasť Ruského impéria|Moldavsko ako súčasť Ruského impéria]] ([[1791]] – [[1918]])
* [[Dejiny Moldavska#Moldavsko ako súčasť Sovietskeho zväzu|Moldavsko ako súčasť Sovietskeho zväzu]] ([[1918]] – [[1940]])
* [[Dejiny Moldavska#Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská sovietska socialistická republika]] ([[1940]] – [[1991]])
* [[Dejiny Moldavska#Moldavská republika|Moldavská republika]] ([[1991]] -)

== Obyvateľstvo ==
Posledné sčítanie obyvateľstva v roku 2014 odhadlo celkovú populáciu územia pod kontrolou Kišiňova na '''2 998 235''' obyvateľov, z čoho '''2 789 205''' rezidentov a '''209,030''' nerezidentov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=// Press releases|url=https://statistica.gov.md/newsview.php?l=en&id=5583&idc=168|vydavateľ=statistica.gov.md|dátum vydania=2017-03-31|dátum prístupu=2021-12-09|jazyk=en|meno=National Bureau of|priezvisko=Statistics}}</ref> Podnestersko v roku 2015 zorganizovalo vlastné sčítanie, podľa ktorého na území pod kontrolou Tiraspoľu žilo '''475 007''' obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moldova: Transnistria (Pridnestrovie) (Districts) - Population Statistics, Charts and Map|url=https://www.citypopulation.de/en/moldova/transnistria/admin/|vydavateľ=www.citypopulation.de|dátum prístupu=2021-12-09}}</ref> Celková populácia krajiny v roku 2014 teda bola '''3 473 242''' obyvateľov. 

K 1. januáru 2021 bývalo podľa odhadov v Moldavsku 2 597 100 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=// Comunicate de presă|url=https://statistica.gov.md/newsview.php?l=ro&idc=168&id=7050|vydavateľ=statistica.gov.md|dátum vydania=2021-07-12|dátum prístupu=2021-12-09|jazyk=ro|meno=Biroul Naţional de|priezvisko=Statistică}}</ref> Toto číslo je o takmer 300 tis. ľudí menšie ako v oficiálnom sčítaní obyvateľstva v roku 2014. Moldavsko dlhodobo trpí dramatickým odlivom obyvateľstva - od roku 1991 klesla populácia o 1,5 milióna ľudí, z čoho približne milión v Moldavsku a 425 tisíc v Podnestersku, ktorého populácia klesla od roku 1991 o viac ako polovicu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moldova facing Europe's worst demographic crisis|url=https://euobserver.com/world/152559|vydavateľ=EUobserver|dátum prístupu=2021-12-09|jazyk=en}}</ref> Tento úbytok je spôsobený celkovým demografickým útlmom, nedostatkom pracovných príležitostí a tým, že veľa Moldavcov získava rumunské občianstvo, čím sa zároveň stávajú aj občanmi Európskej únie. 

=== Jazyky ===
Úradným jazykom je [[rumunčina]], ktorá tento status získala v Deklarácii nezávislosti v roku [[1991]]. Ústava z roku [[1994]] z politických dôvodov označila úradný jazyk termínom „moldavčina”,  v roku 2013 však Ústavný súd rozhodol, že pôvodné znenie Deklarácie nezávislosti má prednosť pred ústavou a oficiálny jazyk by sa tak mal nazývať „rumunčina”.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moldova: Romanian Recognized as the Official Language|url=https://www.loc.gov/item/global-legal-monitor/2013-12-23/moldova-romanian-recognized-as-the-official-language/|vydavateľ=Library of Congress, Washington, D.C. 20540 USA|dátum prístupu=2021-12-09}}</ref> V roku [[2023]] moldavský parlament na základe rozhodnutia Ústavného súdu zmenil ústavu a od [[marec|marca]] [[2023]] sa i v ústave používa termín „rumunčina”.<ref name = "mol">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marica | meno = Irina| autor =  | odkaz na autora = | titul = Moldova: Lawmakers vote to make Romanian the country’s national language | url = https://www.romania-insider.com/moldova-lawmakers-vote-romanian-official-language-2023 | vydavateľ = romania-insider.com | dátum vydania = 2023-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-19 | miesto = | jazyk = en }}</ref>

Okrem rumunčiny sú lokálne úradnými jazykmi aj [[gagauzština]] (na území autonómnej oblasti [[Gagauzsko]]), [[ruština]] (v [[Podnestersko (krajina)|Podnestersku]] a Gagauzsku) a [[ukrajinčina]] (v Podnestersku).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What Languages Are Spoken In Moldova?|url=https://www.worldatlas.com/articles/what-languages-are-spoken-in-moldova.html|vydavateľ=WorldAtlas|dátum vydania=2017-08-01|dátum prístupu=2021-12-09|jazyk=en-US}}</ref>

=== Národnostné zloženie ===
Najväčšou národnostnou skupinou sú Moldavci (75,1%), nasledovaní Rumunmi, Ukrajincami a Rusmi. Na juhu krajiny má výrazné zastúpenie turkická menšina Gagauzov. Oproti sčítaniu v roku 2004 výrazne narástol podiel Rumunov (z 2,2% na 9%), čo súvisí s nevyriešenou otázkou moldavskej národnej identity a s kontroverziou okolo otázky, či by sa Rumuni a Moldavci mali považovať za dva odlišné národy. Naopak, podiel Ukrajincov i Rusov klesol o takmer 2 percentá. Sčítanie prebiehalo iba na území ovládanom vládou v Kišiňove, v Podnestersku sa ho nepodarilo zrealizovať. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=// Press releases|url=https://statistica.gov.md/newsview.php?l=en&id=5583&idc=168|vydavateľ=statistica.gov.md|dátum vydania=2017-03-31|dátum prístupu=2021-12-09|jazyk=en|meno=National Bureau of|priezvisko=Statistics}}</ref>
{| class="wikitable"
|+
! colspan="5" |Porovnanie populácie v rokoch 2004 a 2014 v Moldavsku (bez Podnesterska)
|-
!Národnosť
! colspan="2" |Sčítanie 2004
! colspan="2" |Sčítanie 2014
|-
!
!Počet
!%<ref name=":0" />
!Počet <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UNdata {{!}} record view {{!}} Population by national and/or ethnic group, sex and urban/rural residence|url=http://data.un.org/Data.aspx?d=POP&f=tableCode:26;countryCode:498;refYear:2014;areaCode:0;sexCode:0&c=2,3,6,8,10,12,14,15,16&s=_countryEnglishNameOrderBy:asc,refYear:desc,areaCode:asc&v=1|vydavateľ=data.un.org|dátum prístupu=2021-12-09}}</ref>
!%<ref name=":0" />
|-
|Moldavci<sup>1</sup>
|2 564 849
|76,1
|2 068 058
|75,1
|-
|Rumuni<sup>1</sup>
|73 276
|2,2
|192 800
|7,0
|-
|Ukrajinci
|282 406
|8,4
|181 035
|6,6
|-
|Rusi
|201 218
|6,0
|111 726
|4,1
|-
|Gagauzi
|147 500
|4,4
|126 010
|4,6
|-
|Bulhari
|65 662
|1,9
|51 867
|1,9
|-
|Ostatní
|34 401
|1,0
|23 223
|0,8
|-
| colspan="5" |<sup>1</sup> Moldavci a Rumuni sa niekedy považujú za jeden, niekedy za dva národy
|}
Podnestersko zrealizovalo zatiaľ posledné sčítanie obyvateľstva v roku 2015. Najpočetnejšou etnickou skupinou boli Rusi (34%), nasedovaní Moldavcami (33%) a Ukrajincami (26,7%).

=== Vierovyznanie ===
{| class="wikitable"
!Umiestnenie
!Náboženstvo
!%
 |-
!1
 |[[Pravoslávie]] 
 |93,3
 |-
!2
 |[[baptizmus|Baptisti]] 
 |1
 |-
!3
 |[[Adventisti siedmeho dňa|Adventisti]]             

 |0,4
 |-
!4
 |[[Letničiari]]
 |0,3
 |-
!5
 |[[Staroverci]]
 |0,15
 |-
!6
 |[[Ateizmus|Ateisti]]
 |1,4
 |-
!7
 |Bez vyznania
 |2,2
 |-
|}

== Kultúra ==
Moldavsko je európskou krajinou s komplexnou a bohatou históriou, s etnickými tradíciami a ľudovými zvykmi, ktoré sú vo veľkej miere ovplyvnené rumunskou kultúrou. Táto neobyčajná krajina sa formuje na základoch rodinnej štruktúry a sociálnych skupín. Moldavsky folklór je pestrý, ktorý sa formoval na základe vplyvu európskych civilizácií. Ich kultúra a tradície vyjadruje potrebu komunikácie medzi človekom a prírodou, medzi človekom a človekom, a medzi rôznymi skupinami ľudí.
Štátne sviatky:
* 1. január; 7. - 8. január (moldavské Vianoce);
* 8. marec;
*1., 8., a 9. máj;
* 27. august (Deň nezávislosti); 31. august;
* 13. - 14. október.

== Politika ==
[[Súbor:2021 Moldovan parliamentary election.svg|náhľad|Súčasné zloženie parlamentu po voľbách v roku 2021: Strana akcie a solidarity - 63 kresiel, Volebný blok komunistov a socialistov - 32 kresiel, Strana "Şor" - 6 kresiel]]
Moldavsko je unitárna parlamentná republika s demokratickým štátnym zriadením. Ústava bola prijatá v roku 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Constitution of the Republic of Moldova|url=http://www.presedinte.md/eng/constitution|vydavateľ=www.presedinte.md|dátum prístupu=2021-12-10|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210204110143/https://www.presedinte.md/eng/constitution|dátum archivácie=2021-02-04}}</ref> Na čele krajiny je prezident, ktorý je volený priamo v dvojkoľovej voľbe. Súčasnou hlavou štátu je [[Maia Sanduová]] zo stredopravej [[Strana akcie a solidarity|Strany akcie a solidarity]].  

Hlavným zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament so 101 poslancami, ktorí sú volení priamo na obdobie 4 rokov. Zatiaľ posledné parlamentné voľby prebehli v júli 2021. Víťazným zoskupením sa stala proeurópska Strana akcie a solidarity (PAS), ktorá získala 52,7% hlasov, čím si zabezpečila jasnú parlamentnú väčšinu 63 poslancov. V opozícií skončili dovtedy vládnuci socialisti a strana podnikateľa Ilana Şora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moldova's Pro-Europeans Win Decisive Victory In 'Well-Run' Snap Elections|url=https://www.rferl.org/a/moldova-elections-sandu-victory/31354104.html|vydavateľ=RadioFreeEurope/RadioLiberty|dátum prístupu=2021-12-10|jazyk=en}}</ref> 

Vláda je vymenovaná prezidentom a schválená parlamentom. Súčasný kabinet pod vedením [[Natalia Gavriliţová|Natalie Gavriliţovej]] vládne od 6. augusta 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moldovan Parliament Backs New 'Integrity Government'|url=https://www.rferl.org/a/moldova-gavrilita-confirmed-prime-minster/31397103.html|vydavateľ=RadioFreeEurope/RadioLiberty|dátum prístupu=2021-12-10|jazyk=en}}</ref> a skladá sa z členov PAS a nezávislých politikov. Nová vláda je jasne proeurópska a vyjadrila vôľu bližšie spolupracovať s USA a Európskou úniou.  

=== Zahraničná politika ===
Podľa ústavy je Moldavsko neutrálnou krajinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Title I. General principles|url=http://www.presedinte.md/eng/titlul1|vydavateľ=www.presedinte.md|dátum prístupu=2021-12-10|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211210105604/http://www.presedinte.md/eng/titlul1|dátum archivácie=2021-12-10}}</ref> Od získania samostatnosti je však rozdelené na dva tábory - tých, čo chcú bližšie vzťahy so Západom, najmä s Rumunskom, a tých, čo uprednostňujú orientáciu na Rusko. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Moldavsku zvíťazila vo voľbách proeurópska strana prezidentky|url=https://svet.sme.sk/c/22700120/v-moldavsku-zvitazila-vo-volbach-proeuropska-strana-prezidentky.html|vydavateľ=svet.sme.sk|dátum prístupu=2021-12-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref>Pri moci sa pravidelne striedajú proeurópske a proruské vlády. Prekážkou pri európskej integrácii krajiny je nevyriešený konflikt s Podnesterskom a silne proti je aj obyvateľstvo autonómnej oblasti Gagauzsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gagauzia Voters Choose Russia Over EU|url=https://www.rferl.org/a/moldova-gagauz-referendum-counting/25251251.html|vydavateľ=RadioFreeEurope/RadioLiberty|dátum prístupu=2021-12-10|jazyk=en}}</ref>

Krajina je členom regionálneho zoskupenia štátov [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]].

Okrem vzťahov s [[Ruská federácia|Ruskom]] hrajú naďalej kľúčovú úlohu vzťahy s [[Rumunsko]]m. Po vstupe [[Rumunsko|Rumunska]] do [[Európska únia|Európskej únie]] a zavedení víz pre moldavských občanov údajne státisíce [[Moldavci|Moldavcov]] požiadalo o rumunské občianstvo. Podmienkou je doložiť, že aspoň jeden zo starých rodičov bol v roku [[1940]] rumunským občanom.

== Doprava ==

=== Cestná doprava ===
12 300 km dlhá cestná sieť je zväčša vyasfaltovaná.  

=== Železničná doprava ===
Celková dĺžka železníc v krajine je 1138 km, celá sieť je jednokoľajná a neelektrifikovaná. Väčšina koľajníc ma široký rozchod 1520 mm. 

=== Vodná doprava ===
Najdôležitejší prístav je v obci Giurgiuleşti, čo je zároveň aj jediný moldavský prístav na Dunaji. Splavné sú aj niektoré úseky riek Prut a Dnester.

=== Letecká doprava ===
Jediné medzinárodné letisko sa nachádza v Kišiňove ([[IATA]]: KIV, [[ICAO]]: LUKK),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Live Flight Tracker - Real-Time Flight Tracker Map|url=https://www.flightradar24.com/data/airports/kiv|vydavateľ=Flightradar24|dátum prístupu=2021-12-10|jazyk=en|priezvisko=Flightradar24}}</ref>ktoré slúži ako základňa pre národné aerolínie [[Air Moldova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Air Moldova|url=https://www.airmoldova.md/about-company-en/|vydavateľ=www.airmoldova.md|dátum prístupu=2021-12-10}}</ref> 

== Cestovný ruch ==
Hlavným strediskom slabo rozvinutého cestovného ruchu je hlavné mesto. Pozoruhodné sú aj pevnosti rozmiestnené po celej krajine, predovšetkým kruhové opevnenia Soroca na Dnestri. Najvýhodnejším obdobím na návštevu krajiny je vinobranie v októbri, keď sa konajú mnohé slávnosti vína. 

Zámok Purcari je jedným z najcennejších a populárnych oblastí východnej Európy. Poloha zámku pri Čiernom mori a rieky Dnester vytvára ideálne podmienky pre výrobu kvalitného vína. Vinice, o celkovej rozlohe 250 ha, ktoré sa nachádzajú v jedinečnej mikro zóne, ťažia z optimálnych poveternostných podmienok, a podobnej teórie preslávenej v oblasti Bordeaux. Každý rok tisíce turistov navštívia Château Purcari a objavujú historické pivnice postavené v roku 1827, ktoré sú stále známe kolekciou archívnych vín Purcari s najstaršími fľaškami z roku 1948, alebo sa oddávajú krásnemu prostrediu zámku. 

== Mestá ==
{{hlavný článok|Zoznam miest v Moldavsku}}
* [[Kišiňov]]
* [[Tiraspol]]
* [[Bălți]]
* [[Bendery]]
* [[Giurgiuleşti]]
* [[Komrat]]

== Administratívne delenie ==
Moldavsko je rozdelené na tri [[municípium|municípiá]] ([[Bălți]], [[Kišiňov]] a [[Bendery]]), 32 [[rajón (Moldavsko)|rajónov]] (okresov) a dve [[autonómna oblasť|autonómne oblasti]] – [[Găgăuzia]] (Gagauzsko) a [[Podnestersko|Podnesterskú republiku]]. Mestá [[Komrat]] a [[Tiraspol]] majú aj štatút municípia, hoci nie pod správou Moldavska, ale ako časť Podnesterska a Găgăuzie.
[[Súbor:Moldadm.png|Administratívne rozdelenie|thumb|left]]

Zoznam rajónov (okresov):
{| class="wikitable"
|-
| [[Anenii Noi (okres)|Anenii Noi]]
| [[Cantemir (okres)|Cantmir]]
| [[Criuleni (okres)|Criuleni]]
| [[Edineț (okres)|Edineț]]
| [[Hîncești (okres)|Hîncești]]
| [[Ocnița (okres)|Ocnița]]
| [[Sîngerei (okres)|Sîngerei]]
| [[Ștefan Vodă (okres)|Ștefan Vodă]]
|-
| [[Basarabeasca (okres)|Basarabeasca]]
| [[Călărași (okres)|Călărași]]
| [[Dondușeni (okres)|Dondușeni]]
| [[Fălești (okres)|Fălești]]
| [[Ialoveni (okres)|Ialoveni]]
| [[Orhei (okres)|Orhei]]
| [[Soroca (okres)|Soroca]]
| [[Taraclia (okres)|Taraclia]]
|-
| [[Briceni (okres)|Briceni]]
| [[Căușeni (okres)|Căușeni]]
| [[Drochia (okres)|Drochia]]
| [[Florești (okres)|Florești]]
| [[Leova (okres)|Leova]]
| [[Rezina (okres)|Rezina]]
| [[Strășeni (okres)|Strășeni]]
| [[Telenești (okres)|Telenești]]
|-
| [[Cahul (okres)|Cahul]]
| [[Cimișlia (okres)|Cimișlia]]
| [[Dubăsari (okres, Moldavsko)|Dubăsari]]
| [[Glodeni (okres)|Glodeni]]
| [[Nisporeni (okres)|Nisporeni]]
| [[Rîșcani (okres)|Rîșcani]]
| [[Șoldănești (okres)|Șoldănești]]
| [[Ungheni (okres)|Ungheni]]
|-
|}

== Osobitá poznámka ==
* S územím dnešného Moldavska sa spája historický názov [[Besarábia]] ([[rumunčina|po rumunsky]]: ''Basarabia''){{ref|3}}.
* V rámci Moldavska existujú dve autonómne územné jednotky – [[Gagauzsko]] a [[Podnestersko|Podnesterská republika]], ktorá je de facto nezávislá, no bez medzinárodného uznania.
* Moldavsko je známe výrobou [[víno|vína]] a má s ním veľmi dobre systematizované [[vinohradníctvo]]{{ref|4}}. To bolo dlhé stáročia v krajine hlavným živobytím obyvateľstva{{ref|5}}. Mnohé moldavské rodiny majú dokonca svoj vlastný recept na výrobu vína, ktorý si chránia dlhé generácie.

== Poznámky ==
# {{pozn|1}}Prvý raz o tejto krajinnej zvláštnosti písal v roku [[1716]] známy spisovateľ [[Dimitrie Cantemir]], ktorý jej dal meno ''Centum monticulli''. Dosiaľ je oblasť málo preskúmaná, spája sa s rozličnými legendami o hrobkách, ale zdá sa, že pahorky sú prírodnými výtvormi.
# {{pozn|2}}V roku [[1999]] do [[GUAM]]u vstúpil aj [[Uzbekistan]], ten však v roku [[2005]] vystúpil.
# {{pozn|3}}Nejde však o celkom totožné teritóriá (súčasťou [[Besarábia|Besarábie]] nikdy neboli oblasti na ľavom brehu [[Dnester|Dnestra]] a na juhu sa zasa [[Besarábia]] rozprestierala až po [[Dunaj]] a [[Čierne more]], zaberala teda aj územia, ktoré sú dnes súčasťou [[Ukrajina|Ukrajiny]]). Sám názov Besarábia sa odvodzuje od mena valašského rodu [[Dynastia Basarabovcov|Basarab]].
# {{pozn|4}}Moldavské vinohrady sa rozprestierajú na ploche {{ha|147000|m}}, z ktorých takmer {{ha|102500|m}} sa používa na komerčné účely.
# {{pozn|5}}Svedectvom tohto remesla je dnes mnoho historických pamiatok a dokumentov, takisto [[folklór]] a [[moldavčina|moldavský jazyk]].

== Referencie ==
<references />

== Pozri aj ==
* [[Dejiny Moldavska]]
* [[Podnestersko]]
* [[Gagauzsko]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Moldova}}.

== Zdroj ==
* Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.
* Korec,P.- Zubriczký, G.(2003):Krajiny Zeme 1 Európa Ázia, Vydavateľstvo Q 111, Bratislava, s.223, ISBN 80-85401-79-7
* Magula, A.- Mari, L.- Tolmáči, L.- Tolmáčiová, T. (2004):Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Plus, s.r.o., ISBN 80-8067-097-8
* Lye, K.: Svet do vrecka od A do Z, OTTOVO nakladatelství- CESTY. Praha, ISBN 80-7181-663-9
== Externé odkazy ==
* [http://dacoromania.org/index.php?nma=catalog&fla=stat&nums=58&cat_id=9&page=1 Cantemir D.: DESCRIPTIO ANTIQUI ET HODIERNI STATUS MOLDAVIAE] {{rus icon}}
* http://www.mzv.cz/
*http://moldavsko.net/
*http://www.vinomoldavsko.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160405013110/http://www.vinomoldavsko.sk/ |date=2016-04-05 }}

{{Administratívne členenie Moldavska}}
{{CEFTA}}
{{Európa}}
{{CIS}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Moldavsko| ]]
[[Kategória:Členovia SNŠ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
[[Kategória:Členovia Frankofónie]]