Molekulovosť
Molekulovosť je pojem používaný v chemickej kinetike, ktorý popisuje počet molekúl, ktorých súčasnou interakciou prebieha chemická reakcia[1][2][3] v jednom elementárnom kroku.[4] Molekuly, ktoré spolu reagujú, musia mať dostatočnú energiu a byť správne natočené, aby reakcia prebehla, čo popisuje zrážková teória. Väčšina reakcií však patrí medzi postupné reakcie, ktoré sú tvorené niekoľkými po sebe idúcimi elementárnymi krokmi. Vtedy možno molekulovosť prisúdiť len týmto jednotlivým krokom, ale tá nemusí byť presne známa.[1]
Ak v reakcii reaguje iba jedna molekula (napr. ide o rozpad molekuly), ide o unimolekulovú reakciu. Ak reagujú dve molekuly, ide o reakciu bimolekulovú, ak reagujú tri molekuly, ide o trimolekulovú reakciu.[1] Teoreticky môže reagovať i viac molekúl, ale je to nepravdepodobné. Reakcie v organickej chémii sú zvyčajne monomolekulárne alebo bimolekulárne.[4]
Molekulovosť by mala byť rozlišovaná od poriadku reakcie, s ktorým môže ale nemusí mať zhodnú hodnotu.[1][2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d GAŽO, Ján. Všeobecná a anorganická chémia. [s.l.] : Alfa, 1978. S. 185.
- ↑ a b poriadok reakcie. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 545.
- ↑ KOTLÍK, Bohumír; RŮŽIČKOVÁ, Květoslava. Chémia v kocke pre stredné školy. [s.l.] : Art Area, 2002. S. 24.
- ↑ a b klasifikácia organických reakcií. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 373.
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |