Preskočiť na obsah

Most Míru

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Most Míru
Pohľad z obce Dolní Loučky

Most Míru (slov. Most Mieru) v obci Dolní Loučky je železničný viadukt, ktorý sa nachádza na trati Brno – Havlíčkův Brod. Prekonáva údolie s riečkou Libochůvkou a cestou Dolné Loučky – Kuřimské Jestřabí. Postavený bol v rokoch 1940-1952.

Dolnoloučský viadukt s dĺžkou 282 m a maximálnou výškou 42 m sa nachádza v km 37,099–37,381 novej trati medzi Brnom a Havlíčkovým Brodom, o ktorej stavbe sa rozhodlo v roku 1938. Úsek medzi stanicami Tišnov a Řikonín mala stavať pražská firma Ing. Zdenko Kruliš. Pretože most na Tišnovskej strane nadväzuje násypom na Loučský tunel, ktorý bol razený od jesene 1939, začala samotná stavba viaduktu v lete 1940 po tom, čo bolo jasné, kam dosiahne násyp tvorený horninou vyrúbanou z tunela.

Vtedajší projekt počítal s oceľovým viaduktom na betónových pilieroch o šiestich alebo siedmich poliach. Budovanie prvého piliera, tišnovskej opory, sa začalo v septembri 1940. V lete 1941 však bola stavba prerušená, pretože kvôli nedostatku ocele, ktorá bola primárne určená pre vojenské účely, musel byť most preprojektovaný na trinásťklenbový betónový viadukt, ktorého líca pilierov sú tvorené žulovými kvádrami. Po obnovení prác bola opora na Tišnovskej strane upravená, postupne boli v rokoch 1942 a 1943 postavené piliere č. 2-6 (č. 2, 3 a 5 až k päte klenieb), bola postavená podzemná časť piliera č. 8 a bolo začaté budovanie základov piliera č. 12. Stavebná aktivita sa ale vzhľadom k postupujúcej vojne spomaľovala, až bola k 31. decembru 1943 úplne zastavená.[1]

Stavba trate bola obnovená v roku 1946, na začatie prác na moste pri Dolných Loučkach malo dôjsť na jar 1947. Kvôli nedostatku pracovných síl, cementu aj žulových kvádrov požiadal v septembri 1946 stavebný dozorca Petr Havránek o zmenu projektu. Miesto nevybudovaných pilierov č. 7-12 mal byť podľa neho postavený dlhý betónový oblúk, čím by sa výrazne ušetrilo. Projektanti na riaditeľstve ČSD navrhli niekoľko variantov s rôznym rozpätím hlavného oblúka, z ktorých bola vyhodnotená ako najlacnejšie verzia s rozpätím 110 m (vtedy najväčší železobetónový oblúk v strednej Európe). Celkový návrh bol schválený na jar 1950, ešte v tom istom roku došlo k obnoveniu prác na viadukte.[1]

Podnik Stavby silnic a železnic, ktorého súčasťou bola aj znárodnená firma Kruliš,[2] najprv realizovala betónové klenby na už postavených pilieroch, ktoré boli dokončené na jar 1951. Následne prebiehali prípravy na stavbu chýbajúcej časti mosta. K schváleniu nového projektu došlo v auguste 1951. V pôvodnej podobe, teda s obkladom žulovými kvádrami, bol vybudovaný pilier č. 8, ktorý však bol zmenšený na šírku dvoch metrov. Na zvyšnej časti jeho zväčšeného základu vznikol betónový pilier č. I a na druhej strane údolia pilier č. II. Časť základov pôvodného piliera č. 12, existujúca od roku 1943, bola zasypaná. Od jari 1951 bolo stavané debnenie pre veľký oblúk, ktorého betonáž prebiehala od 22. októbra do 22. decembra 1951. Výstuž oblúku mala hmotnosť 190 ton (celého mosta 420 ton). Kvôli nedostatku dreva bolo pre podopretie debnenia použité rúrkové lešenie, vtedy najrozsiahlejšie na svete. Celková hmotnosť lešenia bola 790 ton, spotrebovaných bolo viac než 160 km rúrok a vyše 102 tisíc spojok. Po dokončení oblúku boli betónované stojky a mostovka, ako posledná potom doska medzi pilierom č. II a Panáčkovou skalou na žďárskej strane.

Stavba viaduktu bola dokončená v auguste 1952.[1] Doprava na trati bola slávnostne zahájená 20. decembra 1953.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c VANĚK, Miroslav; PRÁŠIL, Michal. Diana. Továrna na smrt 1944–1945. Brno : Nakladatelství a vydavatelství Spolek přátel československého opevnění, 2003. ISBN 80-86463-15-X. S. 172–181. [Ďalej len Vaněk–Prášil.]
  2. Vaněk–Prášil, s. 88.
  3. Vaněk–Prášil, s. 267.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Most Míru

Súradnice: 49°21′21″S 16°21′7″V / 49,35583°S 16,35194°V / 49.35583; 16.35194