Musaši (bojová loď)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Musaši

武蔵
Základná charakteristika
ŠtátJaponsko Japonsko
Druhbojová loď
Staviteľlodenice Mitsubishi Heavy Industries (Nagasaki)
Začiatok výstavby29. marec 1938
Dátum spustenia na vodu1. november 1940
Dátum prevzatia námorníctvom5. august 1942
Dátum potopenia (vyradenia)31. august 1945
Dĺžkana čiare ponoru 256 celkovo 263 m
Šírkana čiare ponoru 36,9 celkovo 38,7 m
Ponormax 11 m
Štandardný výtlak68 200 ton
Bojový výtlak72 800 ton
Posádka2 800
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred408 mm
Pancierovanie veliteľskej veže500 mm
Pancierovanie barbetaž 650 mm
Pancierovanie paluba231 mm
Hlavná výzbroj9 x 460 mm (cal.45)
Pomocná výzbroj12 x 155 mm (cal.60), 24 x 127
Protilietadlová výzbroj12 x 127 mm, 96 x 25 mm
Lietadlá7 x E13A1 Aichi, (F1M2 Mitsubishi)
Pohon a pohyb
Pohon12 kotlov Kanpon, 4 parné turbíny Kanpon, 4 skrutky
150 000 hp (110 000 kW)
Palivo
6 300 ton
Maximálna rýchlosť27 uzlov
Maximálny dosah7 200 námorných míľ (16 u.)
Poznámky
výzbroj z roku 1942

Musaši (jap.:武蔵, angl. Musashi) bola bojová loď triedy Jamato japonského námorníctva. Pomenovaná bola podľa japonskej provincie Musaši. Mala štyri sesterské lode: Jamato, lietadlovú loď Šinano, Projekt 111 a Projekt 797.

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Kýl lode bol položený v lodenici Mitsubishi Heavy Industries v Nagasaki 29. marca 1938 a spustená na vodu bola 1. novembra 1940. Štandardný výtlak bol 68 200 t, pričom plne vybavená až 72 800 ton. Prevzatá námorníctvom bola 5. augusta 1942.

Pohon a pancierovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohonná jednotka pozostávala z dvanástich kotlov Kanpon a štyroch turbín Kanpon, ktoré dodávali lodi výkon až 150 000 ks čo je 110 MW, pri ktorých jednotka dosahovala maximálnu rýchlosť 27 uzlov pomocou štyroch skrutiek.

Pancierovanie bočného pásu dosahovalo hrúbku 369 - 408 mm sekundárny pás mal hrúbku 198 mm. Pancier veže mal hrúbku 500 mm barbety (veže delostrelectva) mali na čele hrúbku až 650 mm, pričom hmotnosť veže hlavného delostrelectva mali hmotnosť až 2 500 ton. paluba mala len jediný pancierový pás o hrúbke 231 mm.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Protipancierová strela Typ 94.

Primárna výzbroj pozostávala z deviatich 460 mm diel kalibru 45. Bol to najväčší kaliber aký bol v dejinách namontovaný na loď. A to v troch trojhlavňových vežiach, dve na čele, jedna na korme, pričom každá mala hmotnosť 2 500 t. Sekundárna výzbroj pozostávala z dvanástich 155 mm (60. cal.). Bola uložená v štyroch trojhlavňových vežiach jedna nad primárnym delostrelectvom v prednej časti, druhá takisto nad primárnym delostrelectvom v zadnej časti a zvyšné dve po stranách v strede trupu. Po oboch bokoch trupu nad 155 mm vežami boli tri strelištia dvojhlavňových 127 mm kanónov (40 cal.).[1][2]

Služba[upraviť | upraviť zdroj]

Po uvedení do služby 5. augusta 1942 sa Musaši stala vlajkovou loďou admirála Isoroku Jamamota. Po atentáte na Jamamota pri Šalamúnovych ostrovoch 18. apríla 1943 (jediný atentát na predstaviteľa armády počas II. svetovej vojny, vykonaný US Air Force), previezla Musaši ostatky admirála späť do Japonska. 5. augusta sa už vrátila na Truk a zotrvala v tejto oblasti do 10. februára 1944, kedy hliadkovala v oblasti Marshallovych ostrovov, no nestretla sa so žiadnymi nepriateľskými silami. 29. marca 1944 bola zasiahnutá jedným torpédom z americkej ponorky USS Tunny a vrátila sa do japonska na opravu a prestavbu jej protilietadlového delostrelectva.

Musaši po prestavbe.

Prestavba[upraviť | upraviť zdroj]

Pri prestavbe boli dve veže sekundárneho 155 mm delostrelectva na bokoch plavidla odobraté a namiesto nich boli pridané 25 mm kanóny. Pridaný bol radar Typ-22.

Služba[upraviť | upraviť zdroj]

Cisár Hirohito na návšteve Musaši.
Musaši pod paľbou 24. októbra 1944.

Pod vlajkou viceadmirála Takeo Kuritu sa ako súčasť centrálnych síl spolu s Jamatom zúčastnila Musaši bitky v zálive Leyete. počas tejto bitky bola 24. októbra 1944 bola napadnutá juhovýchodne od Luzonu americkými lietadlami z lietadlových lodí. Prvá vlna zaútočila o 10:27, osem lietadiel SB2C Helldiver z USS Intrepid s 500 librovými (227 kg) bombami. Vlna lietadiel, za vlnou z lietadlových lodí USS Intrepid, USS Essex, USS Franklin a USS Lexington útočila a 17 bombami a 20 torpédami zasiahla, pričom ďalších 18 bômb vybuchlo v blízkosti Musaši. Najviac škôd spôsobil David S. McCampbell a letecká skupina 15. Toto bola jediná bitka, pri ktorej Musaši použila protilietadlové granáty najväčšieho kalibru San Šiki [3]

Musaši sa prevrátila a potopila o 19:25 24. októbra, pričom zahynulo viac ako 1 000 námorníkov z 2 399. 1 376 zachránili torpédoborce Kijoshimo a Šimakaze. Vrak jednotky sa nachádza v hĺbke 4 430 metrov na súradniciach 13° 07' 01" s.š. a 122° 31' 59" v.d. pri polostrove Bondoc.

Sumár[upraviť | upraviť zdroj]

Z triedy Jamato sa ani jedna jednotka nedočkala konca vojny. Jamato a Musaši potopilo letectvo, Šinano ponorka, a štvrtá a piata jednotka nebola nikdy postavená.

Veliaci dôstojníci[upraviť | upraviť zdroj]

Hodnosť Meno Velenie Poznámka
Hlavný výkonný dôstojník
Kapitán
Kaoru Arima 15. september 1941
5. august 1942
Kapitán / kontraadmirál Kaoru Arima 5. august 1942 –
9. jún 1943
Povýšený na kontraadmirála (1. november 1942).
Kapitán / kontraadmirál Keizo Komura 9. jún 1943 –
7. december 1943
Povýšený na kontraadmirála (1. november 1943).
Kapitán / kontraadmirál Bunji Asakura 7. december 1943 –
12. august 1944
Povýšený na kontraadmirála (1. máj 1944).
Kapitán / viceadmirál Toshihira Inoguchi 12. august 1944 –
24. október 1944
Povýšený na kontraadmirála (15. október 1944), neskôr na viceadmirála.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Akira Yoshimura, Battleship Musashi: The Making and Sinking of the World's Biggest Battleship, (Kodansha America, New York, 1991) (Orig. published in Japanese as Senkan Musashi (Shinchosh, Ltd., 1991)); The first half of the book describes the engineering and building of the ship and construction facilities, including the launching; the second half is dedicated to the final battle, an analysis of the battle damage, and its sinking. Includes drawings of internal arrangements of the ship.
  • Siegfried Breyer, Battleships and Battlecruisers 1905-1970 (Doubleday and Company; Garden City, New York, 1973) (originally published in German as Schlachtschiffe und Schlachtkreuzer 1905-1970, J.F. Lehmanns, Verlag, Munchen, 1970). Contains various line drawings of the ship as designed and as built.
  • Robert Gardiner, ed., Conway’s All the World’s Fighting Ships 1922 - 1946 (Conway Maritime Press, London, 1980)
  • William H. Garzke, Jr., and Robert O. Dulin, Jr., Battleships: Axis and Neutral Battlehips in World War II (Naval Institute Press, Annapolis, 1985)
  1. Výzbroj japonských vojnových lodí - po česky
  2. Trieda Jamato - po anglicky
  3. http://www.ibiblio.org/pub/academic/history/marshall/military/wwii/Japanese.navy/jap_yamoto_bat.txt

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Bojové lode: Trieda Jamato
Predchádzajúca trieda: Trieda Tosa Nasledujúca trieda: Trieda Super Jamato
Jamato · Musaši · Projekt 111 · Projekt 797
lietadlová loď: Šinano