Preskočiť na obsah

Mém

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Mém je virtuálna a replikujúca sa častica kultúrnej informácie. Mém je základný prvok kultúry, ktorý je dedičný negenetickou cestou. Mémom je väčšina kultúrnych diel (piesne, umelecké diela a iné). [1] Slovo je odvodené z gréckeho mimema - napodobňovať.

Mém ako gén

[upraviť | upraviť zdroj]

Mémy a ich fungovanie bývajú popisované ako obdoba génu (stavebnej jednotky genómu), pričom sa zoskupujú do vyšších celkov, tzv. memplexov, predstavujúcich nielen kultúrne javy, ale aj samotné ľudské osobnosti.

Pojem mém, po prvýkrát použil v roku 1976 Richard Dawkins, vo svojej knihe Sebecký gén, v ktorej tvrdí, že evolúcia sa nepodpisuje len na replikácii DNA, ale jej princípmi sa riadi aj šírenie akejkoľvek inej informácie, pričom informácia býva vystavená selekčnému tlaku, ktorému sa buďto prispôsobí, alebo vyhodnotená ako "nevhodná" zanikne.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Memetika

Memetika pomocou mémov vysvetľuje šírenie myšlienok a kultúrnych javov, ako sú napríklad náboženstvo, politické ideológie, alebo módne trendy medzi ľuďmi.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Jonák, Zdeněk. mem. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Praha: Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2011-11-08]. Dostupné z: <http://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000002781&local_base=KTD>.