Náboženský šok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Náboženský šok je psychický, spirituálny alebo existenciálny otras[1] spôsobený stretom s odlišným, neznámym či doposiaľ neinteriorizovaným náboženstvom. Môže zasiahnuť jedinca obvykle pri rýchlej zmene kultúrno-náboženskej oblasti na cestách, môže ale zasiahnuť aj sociálnu skupinu alebo dokonca celú kultúrno-nábožensky vymedzenú oblasť pri väčších migračných vlnách prameniacich v odlišnej kultúrno-náboženskej oblasti.[2] Náboženský šok je nazeraný ako fenomén v oblastiach sociológie náboženstva a psychológie náboženstva.[2] Súvisí s témami nazerané religionistikou a teológiou. Je to fenomén príbuzný kultúrnemu šoku,[3] však svojbytný, koreniaci v náboženskej oblasti.[4] Religionista O. Havelka opisuje tri elementárne fázy náboženského šoku:[5] 1. otras, zážitok niečoho nečakaného, zvláštneho, vzhľadom na domáce náboženstvo (alebo bezverectvo) mimoriadneho, pričom je rozlišovaný pozitívny a negatívny otras; 2. okúzlenie, teda zakúšanie čohosi spirituálne zvodného, lákavého, po ktorom nasleduje vytriezvenie a únik, prípadne naopak vytriezvenie a racionálne prehĺbenie záujmu; 3. znechutenie, teda náboženský zážitok z pohľadu šokovaného hlúpy, absurdný alebo krutý.[2]

Otras[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženský otras obvykle prichádza pri rýchlych zmenách prostredia podobne ako kultúrny šok,[6] typicky pri niekoľkohodinovom prelete do úplne inej kultúry prestúpenej iným náboženstvom: jedná sa o nečakané udalosti v očakávanom náboženstve alebo stret s úplne novým náboženstvom či kultom.[7] Jedinec obyčajne tenduje k posudzovaniu cudzej kultúry podľa tej svojej, chápanej ako „normálne“ alebo „správne“,[8] a to isté často robí aj v náboženskej oblasti.[9] Otrasy sú typickým príkladom roztrieštenia mylného náboženského predporozumenia. Náboženská realita býva iná, než ako o nej vypovedá literatúra na opačnom konci sveta a aký obraz si o nej jedinec na základe dostupnej doxografie pre seba vytvorí.[10] Okrem osobného interpretačného rámca[11] či kontextu jedinca tiež ovplyvňuje kultúrno-náboženský program, ktorý mu bol vštepený ako „normálny“ jeho domácou kultúrou a náboženstvom (prípadne programovým bezverectvom) v určitom konkrétnom dejinnom kontexte. Ide o určitý model porozumenia svetu, cez ktorý si jedinec prekladá vonkajšiu realitu do zrozumiteľnosti. Týchto programov však vo svete existuje mnoho. Po náboženskom otrase môže nasledovať progres, regres alebo obdobie pôsobenia. Roztrieštenie mylného predporozumenia alebo pozitívny otras nasmeruje jedinca k pokroku (krok progresie); negatívny otras môže nasmerovať k strate záujmu, dekadencii, prípadne poklesu hodnotenia onoho náboženstva (krok regresie). Neľahko uchopiteľný náboženský otras môže vyústiť do relatívne dlhého obdobia vedomého či nevedomého pôsobenia.[4]

Očarenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pri náboženskom okúzlení je jedinec často „zamilovaný“ do exoticky pôsobiacej náuky, ktorá mu pripadá ako „tá jediná pravá“. V tomto okúzlení je schopný zabudnúť na celý doterajší život, odovzdať všetko majiteľovi ášramu, školy, sekty alebo cirkvi a plniť úplne iracionálne úlohy. Náboženské očarenie je subjektívne krásne, oslobodzujúce, povznášajúce, rovnako ako nebezpečné, pretože jedinec je v tej chvíli okrem iného pod vplyvom predráždených emócií a sentimentality, a teda ľahko zneužiteľný.[12] Akonáhle jedinec „vytriezliví“ z fázy okúzlenia, dôjde na druhú fázu, ktorá má dve odlišné podoby: (1) prehliadnutie náboženského nezmyslu a únik, alebo (2) racionálnejšie triezvejšie nahliadnutie (pre jedinca) zmysluplnej duchovnej cesty.[13] Pre situáciu vytriezvenia – prehĺbenie záujmu je typické upokojenie, pocit trvalej zmysluplnosti, pocit nájdenia hľadaného prístavu, racionálna chuť študovať dané náboženstvo a prehlbovať danú duchovnú cestu, otvorenie sa otázkam, uvedomenie, že predstaviteľ daného náboženstva nie je boh, ale učiteľ, spriaz optimizmus a otvorenosť budúcnosti.[12]

Znechutenie[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské znechutenie prichádza ako vyššie popísaná druhá fáza okúzlenia alebo hneď pri prvom kontakte s cudzou religióznou skutočnosťou. Ide o náboženský či spirituálny zážitok, ktorý jedinec neprijme a vymedzí sa voči nemu.[14] Môže mu pripadať zvláštny, hlúpy alebo krutý.[15] Zažíva odpor k danému náboženstvu, pocit úplnej nezmyselnosti[16] a absurdity daného náboženstva, niekedy až nenávisť k jeho predstaviteľom,[17] presvedčenie, že niečo také by na svete vôbec nemalo byť.[18] Po dlhých cestách do cudzieho kultúrno-náboženského prostredia sa môže jedinec stretnúť so spätným náboženským šokom pri návrate do prostredia domáceho.[19]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ŘÍČAN, Pavel. Psychologie náboženství a spirituality. 1. vyd. Praha : Portál, 2007. ISBN 978-80-7367-312-3. S. 75-80.
  2. ↑ a b c HAVELKA, Ondřej. Náboženský šok: religiózní otřesy v odlišných náboženstvích a kulturách, mezináboženský dialog a praktická religionistika poutnickou perspektivou. 1. vyd. Praha : Akbar, 2021. ISBN 978-80-906325-5-4. S. 17-28.
  3. ↑ WARD, C.; BOCHNER, S.; FURNHAM, A.. The Psychology of Culture Shock. 1. vyd. London : Routledge, 2021. S. 267-271.
  4. ↑ a b HAVELKA, Ondřej. Náboženský šok na cestách světem I. [online]. Dingir, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ KLAPETEK, Martin. Poutník tváří v tvář jinakosti. Recenze monografie Náboženský šok [online]. Dingir, [cit. 2022-09-25]. Dostupné online. (po česky)
  6. ↑ PEDERSEN, P.. The Five Stages of Culture Shock. 1. vyd. London : Greenwood Press, 1995. S. 11-13.
  7. ↑ HAVELKA, Ondřej. Synkretismus katolického křesťanství a západoafrického vodunu z teologicko-etické perspektivy. Studia Theologica, 2021-12-01, roč. 23, čís. 3, s. 149–174. Dostupné online [cit. 2022-09-20]. DOI: 10.5507/sth.2021.033. (po anglicky)
  8. ↑ HAVELKA, Ondřej. Kulturní šok. In: Starý zákon pohledem cestovatele: Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty.. 1. vyd. Praha : Akbar, 2021. ISBN 978-80-906325-2-3. S. 135-142.
  9. ↑ HAVELKA, Ondřej. Náboženský otřes – roztříštění mylného předporozumění. In: Náboženský šok. 1. vyd. Praha : Akbar, 2021. ISBN 978-80-906325-5-4. S. 17-28.
  10. ↑ HAVELKA, Ondřej. Sádhuové a marihuana. Tetrahydrokanabinolem k Šivovi a konečnému vysvobození. Dingir, 2020, roč. 23, čís. 4, s. 118-119.
  11. ↑ HAVELKA, Ondřej. Teologicko-etický princip personality a jeho soudobé myšlenkové směry. Verba Theologica, 2020, roč. 39, čís. 2, s. 98-109. Dostupné online.
  12. ↑ a b HAVELKA, Ondřej. Náboženské okouzlení. In: Náboženský šok. 1. vyd. Praha : Akbar, 2021. ISBN 978-80-906325-5-4. S. 29-40.
  13. ↑ HAVELKA, Ondřej. Náboženský šok na cestách světem II. [online]. Dingir, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online. (po česky)
  14. ↑ HAVELKA, Ondřej; LORENCOVÁ, Michaela. Nahá Afrika. 1. vyd. Praha : Mladá Fronta, 2006. ISBN 80-204-1537-8. S. 26-31.
  15. ↑ HAVELKA, Ondřej. Náboženství etiopských Mursiů – nedostupný bůh Tumwi a drsné přechodové rituály [online]. Dingir, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online. (po česky)
  16. ↑ HAVELKA, Ondřej. Dogonské náboženství: kontroverze při útesu Bandiagara [online]. Dingir, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online. (po česky)
  17. ↑ HAVELKA, Ondřej. Čarodějové nigerijského náboženství juju sehrávají roli v organizování prostituce v Evropě [online]. Dingir, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online. (po česky)
  18. ↑ HAVELKA, Ondřej. Náboženské znechucení. In: Náboženský šok. 1. vyd. Praha : Akbar, 2021. ISBN 978-80-906325-5-4. S. 36-40.
  19. ↑ HAVELKA, Ondřej. Náboženský šok na cestách světem III. [online]. Dingir, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online. (po česky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Náboženský_šok&oldid=7442436“