Náporový motor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Schéma reaktívneho motora s rýchlosťami v Machovom čísle

Náporový motor alebo náporová hnacia jednotka (anglický názov je ramjet a v supersonickom vyhotovení aj scramjet) je konštrukčne najjednoduchším typom reaktívneho motora. Je tvorený zužujúcou sa trubicou, na oboch koncoch otvorenou. Vzduch do motora vstupuje náporom pri lete. Na vstupe sa vstupujúci vzduch spomalí, čím vzrastie jeho tlak. Do takto stlačeného vzduchu sa v spaľovacej komore vstrekne palivo. Horením paliva sa uvoľní tepelná energia, teplota a objem spalín prudko vzrastie, čím ešte viac narastie tlak. Spaliny vysokou rýchlosťou unikajú zužujúcou sa výstupnou tryskou. Nevýhodou je, že motor kvôli absencii ventilátora na vstupe nemôže pracovať v pokoji (chýba náporový tlak) a pre svoju činnosť sa musí urýchliť na pracovnú rýchlosť externým zariadením. Najväčšiu účinnosť dosahuje pri vysokých rýchlostiach, okolo M6.

Podtyp náporového motora je náporový motor s nadzvukovým spaľovaním (=supersonický náporový motor; angl. scramjet).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Náporový motor vynašiel v roku 1907 René Lorin a v roku 1908 si ho nechal patentovať.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]