Nagy de Tarczál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Nagy de Tarczál je šľachtický rod žijúci v Zempínskej stolici, ktorý dostal šľachtický titul od Rudolfa II. dňa 25. septembra roku 1592 na Pražskom hrade. Rod bol pomerne bohatý, až do revolúcie, ktorá vypukla v rokoch 1848-49. Majetok začal upadať po poprave Jozefa Nagya v Arade dňa 6. októbra 1849, ktorý bol generálom v Kossuthovom povstaní. Po tejto udalosti stratili dve tretiny pôdy, ktorá im bola odobratá z dôvodu rebélie proti Habsburgovcom a Rakúsku. Do tejto doby však vlastnili množstvo polí, lesov, viníc a lúk v okolí Tarczálu. Rod bol silne maďarsko orientovaný a to bol jeden z dôvodov, prečo sa postavili na stranu Kossutha. Boli spriaznení s množstvom významných zemianskych rodín. Prevažne sa ženili a vydávali v rámci okolia Tarczálu, ale tiež aj okolitých stolíc. Živili sa predovšetkým ako statkári. Ich rodokmeň sa dá podrobne sledovať od Štefana, ktorý získal zemiansky titul. Napriek tomu od 1. svetovej vojny o nich nemáme žiadne informácie.