Nebeská cirkev Kristova
Nebeská cirkev Kristova (angl. Celestial Church of Christ ) bola založená 29. septembra 1947 Josephom Oshoffaom v Benine.[1] Oshoffa mal Božské zjavenie, po ktorom sa cítil povolaný na uzdravovanie, oživovanie mŕtvych, modlitbu a na založenie nového kresťanského spoločenstva. Volal sa reverendom, prorokom, pastorom a zakladateľom Nebeskej cirkvi Kristovej, ktorá bola v roku 1965 uznaná a schválená ako oficiálna.[2]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Nebeská cirkev Kristova sa vymedzila proti synkretizmu kresťanstva a vodunu[3] a prísne svojim stúpencom zakazuje účasť na akejkoľvek forme modlárstva, fetišizmu, obradoch či rituáloch spätých s vodunom.[4] Oshoffa tvrdil, že je povolaný na misiu v boji proti Satanovi, vodunským zasvätencom a ostatným silám zla. Nebeská cirkev Kristova kladie dôraz na štúdium Biblie, pričom používa Bibliu kráľa Jakuba – anglický preklad Písma pre anglikánsku cirkev z roku 1611. Cirkev vydáva odporúčania a zákazy v oblasti viery (monoteizmus vylučujúci africké kulty, vyzúvanie topánok pri bohoslužbe i modlitbe, oddeľovanie mužov a žien pri bohoslužbe...), stravovanie (zákaz konzumácie bravčového mäsa a alkoholu) alebo odpočinku (zákaz tabaku a ďalšie).[5] V súčasnosti (2022) sa k Nebeskej cirkvi Kristovej v Benine hlási viac ako 500 000 ľudí a cirkev má svojich stúpencov aj v ďalších krajinách nielen v Afrike.[4] Podľa afrikanistu a teológa O. Havelky sa veriaci k bohoslužbe schádza v bielych odevoch na rozdiel od ostatných kresťanských cirkví v Benine. Bohoslužby Nebeskej cirkvi sa podľa Havelku často konajú vo verejnom priestore, kdekoľvek je dostatok miesta, napr. na pláži alebo v parku. Verejná liturgia má misijný charakter.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ADOGAME, Afeosemime U.. Celestial Church of Christ: The Politics of Cultural Identity in a West African Prophetic-charismatic Movement. 1. vyd. Bern : Peter Lang Publishing, 1999.
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Náboženství na řece Niger – kult hada, západoafrický vodun, fascinující synkreze i temná strana 4/4 [online]. Dingir, [cit. 2022-09-22]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Synkretismus katolického křesťanství a západoafrického vodunu z teologicko-etické perspektivy. Studia Theologica, 2021-12-01, roč. 23, čís. 3, s. 149–174. Dostupné online [cit. 2022-09-22]. DOI: 10.5507/sth.2021.033. (po anglicky)
- ↑ a b c HAVELKA, Ondřej. Církev proti vodunu. Nebeská církev Kristova v Beninu chrání katolíky před vodunem. Dingir, 2021, roč. 24, čís. 2, s. 41-43.
- ↑ PATRIDGE, Christopher. New Religions: A Guide: New Religious Movements, Sects and Alternative Spiritualities. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2004. S. 61-66.