Negatívna teológia

Negatívna teológia alebo apofatická teológia je teológia, ktorá sa snaží postihnúť absolútnu transcendentnosť (transhorizontovú realitu) Boha cestou dôsledného negovania všetkých jeho atribútov a označení, všetkých predstáv a pojmov, ktoré si o ňom utvárame. Podľa negatívnej teológie sa o Bohu nedá povedať ani to, že nie je, ani to, že je. Jej prístup nepramení z obmedzených rozumových schopností človeka; snaží sa poukázať na fakt, že hoci sa Boh zjavil ľuďom, neprestáva byť menším tajomstvom.^[1]

Opisne možno prístup apofatickej teológie opísať ako výstup Mojžiša na horu Sinaj. Mojžiš, ktorý stúpa stále vyššie je ako človek, ktorý sa snaží Boha zachytiť stále dokonalejšími a prepracovanejšími ľudskými pojmami. Keď vyjde na vrchol, stále ešte nie je u Boha. Takže vyčerpal všetky rozumové pojmy a ďalšie poznanie Boha je prístupné mystickej skúsenosti.^[2] Stvorenie má v sebe odraz božského a teda ho môžeme poznávať. Rozum vytvára symboly a obrazy, ktoré majú v sebe podobu nepoznateľného.^[3]

Súdobý pravoslávny teológ Vladimir Nikolajevič Losskij metódu apofatickej teológie opísal: „…spočíva v popieraní toho, čo Boh nie je. Najskôr zo všetkého sa odstráni stvorené, hmotné a to aj kozmická sláva hviezdneho neba, dokonca i svetlo neba anjelského, ktoré možno rozumom pochopiť. Potom sa vylučujú vlastnosti najvyššie: dobro, láska, múdrosť. Ďalej sa vylučuje bytie samo. Boh nie je nič z toho. Jeho vlastná prirodzenosť je nepoznateľná. On ‚nie je‘ ničím čo je. Avšak - a práve v tom tkvie paradox kresťanstva - On je ten Boh, ktorému ja hovorím ‚Ty‘.“^[4]

Negatívna teológia nepopiera existenciu vlastností Boha ako takých, ale učí len, že vlastnosti Božie sú nad všetku predstavivosť.

Negatívnu teológiu najviac rozpracoval Pseudo-Dionýzios Areopagita,^[5] na ktorého nadväzovali v stredoveku o. i. mystici ako Majster Eckhart a Mikuláš Kuzánsky^[2].

Na isté riziká spojené s apofatickou teológiou upozorňuje J. Pelikan: „V nedávnych časoch sa príležitostne ukázali nebezpečné znamenia trendu apofatickej teológie ako agnostickej zásterky pre spoločné odmietanie reality zjavenia a vtelenia. Štúdium apofázy ako teologického a filozofického pohľadu potrebuje mať zdôraznené svoje miesto v dejinách kresťanského učenie, vrátane svojich dialektických vzťahov k vyznaniu a dogme.“^[6]

Referencie

↑ TEOLOGIE APOFATICKÁ. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 892.
↑ ^a ^b APOFAZE. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 76 – 77.
↑ ТHEOLOGY. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2058.
↑ LOSSKÝ, Vladimír. Dogmatická teologie. Preklad Pavel Aleš. Praha : Ústřední církevní nakladatelství, 1986. 103 s. S. 11.
↑ APOPHATIC THEOLOGY. In: PROKURAT, Michael; GOLITZIN, Alexander; PETERSON, Michael D. Historical Dictionary of the Orthodox Church. Lanham, Md : Scarecrow Press, 1996. 439 s. ISBN 0-8108-3081-7. S. 34.
↑ Apophatic. In: PELIKAN, Jaroslav. The Melody of Theology : A Philosophical Dictionary. Cambridge, Mass.; London : Harvard University Press, 1988. 274 s. ISBN 0-674-56472-3. S. 6 – 8.

Ďalšia literatúra

APOFATIČESKOJE (OTRICATEĽNOJE) BOGOSLOVIJE. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom 3. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2001. 752 s. Dostupné online. ISBN 5-89572-008-0. S. 134 – 140.
PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine. Vol. 2 : The Spirit of Eastern Christendom (600 – 1700). Chicago; London : University of Chicago Press, 1974. 329 s. ISBN 0-226-65372-2. S. 30 – 34.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Apofatická teologie Archivované 2016-03-29 na Wayback Machine(po česky)

[ESKV_1-1] TEOLOGIE APOFATICKÁ. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 892.

[apofaze-2] APOFAZE. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 76 – 77.

[ODB-3] ТHEOLOGY. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2058.

[Losskij-4] LOSSKÝ, Vladimír. Dogmatická teologie. Preklad Pavel Aleš. Praha : Ústřední církevní nakladatelství, 1986. 103 s. S. 11.

[HDOCh-5] APOPHATIC THEOLOGY. In: PROKURAT, Michael; GOLITZIN, Alexander; PETERSON, Michael D. Historical Dictionary of the Orthodox Church. Lanham, Md : Scarecrow Press, 1996. 439 s. ISBN 0-8108-3081-7. S. 34.

[MoT-6] Apophatic. In: PELIKAN, Jaroslav. The Melody of Theology : A Philosophical Dictionary. Cambridge, Mass.; London : Harvard University Press, 1988. 274 s. ISBN 0-674-56472-3. S. 6 – 8.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]